reklama

Euro šesťdesiat na deň... kto za to môže?

Práve som prichádzala domov zo sobotňajšieho nákupu, keď mi zazvonil v kabelke telefón. Hovor som prijala s prekvapením, lebo Darina sa mi veru neozvala dobré dva roky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

- Ahoj Darina, vítam ju pred našou garážou.

- Ahoj, kedy bude vhodnejšia doba, aby som ti zavolala, počujem tam akýsi buchot?

- Teraz je vhodná doba, len nás budú sprevádzať zvuky zatvárania garáže, otvárania vchodových dverí do bytovky, fučanie hore schodmi a po zaštrnganí kľúčov v zámke nášho bytu, už nám budú svedkami iba steny, rozvádzam rozhovor a ukrývam mobil medzi rameno a ucho.

- Tak dobre, ako sa máš?

- Ja dobre, a ty? - vyzvedám, hoci viem, že najlepšie sa nemá.

Po vyvlečení nákupu na druhé poschodie, vošla so mnou do bytu aj Darina. Tašky som zložila na lavicu a nechala sa unášať do sveta jej problémov a nebolo ich práve najmenej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Závidím ti. Je mi podstatne lepšie, točenie hlavy už prešlo, čo ma teší, lebo to mi spôsobovalo veľké problémy, slabosť v kolenách ešte je, teraz mám zvýšený cholesterol, som po ženskej operácii, našli mi žlčníkové kamene a bolia ma drobné kĺby na rukách i nohách...

(v Darinkinom prípade je toho omnoho viac, ale na ilustráciu to stačí).

Spoznali sme sa asi pred ôsmimi rokmi, chodili sme spolu cvičiť. Hoci sme sa vídali raz za týždeň, stále sme si plánovali osobné stretnutie mimo telocvične. Podarilo sa nám trhnúť raz. Obe sme boli veľmi zaneprázdnené, Darina učila na základnej škole, robila si popri zamestnaní špeciálnu pedagogiku a koketovala trochu s francúzštinou. Dáma v najlepších rokoch, deti vyletené z rodičovského hniezda, všetky s vysokoškolským diplomom. Všetko, čo život dával, dávali im... obaja s manželom... a teraz, keď by si mohli užívať dni seniorského veku, láska sa vytratila do neznáma. On býva na prízemí, ona na poschodí vidieckeho domu. Spoločný cieľ sa na rázcestí života prepadol a ona prepadla bolesti, smútku a napokon chorobe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Často spomínam na teba, ale do mesta už nechodím. Chcela som sa ťa spýtať, či by si si niekedy nenašla čas a neprišla ma pozrieť? Vieš, kde bývam.

- Viem, viem, od prvej zástavky tretí dom ozdobený muškátmi. Máš ich aj teraz?

- Mám, s nimi je mi veselšie, sú také milé, nádherne rozkvitnuté.

Nechápala som, kde sa stratila tá žena, ktorú som spoznala pred ôsmimi rokmi. Učiteľka, ktorá milovala život a deti pre ňu boli oázou pokoja. Im chcela odovzdávať vedomosti. Tešila sa z každého, v škole prežitého, dňa. Tak srdečne, s láskou v srdci, s úsmevom na perách rozprávala o každom svojom žiakovi. Najviac o tých, ktorým sa venovala po nadobudnutí kvalifikácie. Odišla učiť na špeciálnu školu a tešila sa každý deň. Úspech a pokrok jej zverencov ju posúval vždy vyššie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neuveriteľné. Taká zmena. Obrat. Osud človeka.

- Darinka, tento týždeň nebudem môcť, ale hneď začiatkom septembra sa mi ozvi, dohodneme stretko.

- Dobre, som rada.

- Ale ešte mi povedz, nedalo sa ti zabojovať, aby si po tej peénke, bola ešte nastúpila do práce?

- Nie, nedalo, ale to ti radšej osobne porozprávam.

- Takže ty si teraz na invalidnom dôchodku?

- Dva roky som bola na invalidnom, teraz som už na starobnom.

­­- A finančne to ako zvládaš?

- Po odpočítaní výdavkov na bývanie a zaplatení splátky na pôžičku, mám euro šesťdesiat na deň.

Bože môj, to snáď nie je... žeby takúto podobu mali istoty?

­­Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!

Katarína Kellnerová

Katarína Kellnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern Zoznam autorových rubrík:  Bútľavá vŕbaLuna na každý deňĽudia nášho mestaNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu