Takže prvý zádrhel – Zákonník práce pre lekárov (ale aj pre sestry) jednoducho v zdravotníctve neplatí. Jeden z komentárov k môjmu blogu Informácie pre pacientov znel, citujem: „dnes, napr. v 28-ej hodine mojej prítomnosti na odd. som riešil pacientku... ,“ alebo „na sedení o 15.00 hod., to jest 31 a pol hodiny v práci primár číta a dáva podpisovať, že sme oboznámení, že každý sa po príchode do práce prihlási o 7.00 hod a odhlási o 15.30 hod, to znamená, že príkazom nesmie dodržiavať Zákonník práce...“ koniec citácie. Milé nie?
Namietate, oni sú lekári, oni prisahali, sú povinní... blablabla... , spýtam sa Vás občania Slovenska - kto z Vás naozaj pozná celý text Hippokratovej prísahy? V prvom rade vyše 80 % lekárov sa hlási ku kresťanskému vyznaniu a preto nikto nebude porušovať prvé božie prikázanie..... Hipokratova prísaha totiž začína...:
"Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskalupovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať... .“
Ale čo je ešte v tejto prísahe zaujímavé?... a za svoju prácu mi prislúcha primeraná odmena. Citujem z pôvodného znenia prísahy:
„Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším, či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak."
Aká bola v antickom svete a aká je v prípade našich lekárov? Môžme to odvodiť nepriamo. V starom Grécku boli lekári prevažne otroci, ale dostávali za svoju prácu toľko finančných prostriedkov, že nebol im problém z otroctva sa vykúpiť a stať sa slobodným občanom.
Ale tento národ slovenský nechce, aby sa lekár v tejto spoločnosti stal slobodný občan a mohol svoje povolanie vykonávať naozaj slobodne. A tu sme pri ďalšom porušení zákona a to je Zákon o cenách. Aby sme to lepšie pochopili na úvod si navodíme bežnú situáciu. Čo by nám pokladníčka v hypermarkete povedala na našu filozofiu, že za to kilo pomarančov, čo sme kúpili nezaplatíme euro deväťdesiat, pretože toľko nemáme ale iba tridsaťpäť centov. A pokladníčka podľa filozofie, s akou sa Zákon o cenách aplikuje v zdravotníctve zo strany štátu a zdravotných poisťovní by musela zákazníkom predať kilo pomarančov za tých 35 centov... to by sa nakupovalo, však? A takto nakupujú zdravotnícke výkony pre nás, milých občanov – pacientov, zdravotné poisťovne u parazitov spoločnosti, t.j. u lekárov.
Vravíte, že píšem hlúposti? Pre ľudí, ktorí sa vyznajú v ekonomike som ochotná to podrobnejšie rozoberať, ale verte mi, že zdravotné poisťovne naozaj neplatia ozajstnú cenu za zdravotnícke výkony, ale iba toľko, koľko stanoví štát pomocou svojich zákonných noriem, a ktoré v mnohých prípadoch nedosahujú ani nákladovú položku za výkon. Ale my sa cítime dobre, pretože zdravotná starostlivosť je u nás bezplatná... , zabúdame však, že iba na základe zdravotného poistenia.
Nič nie je zadarmo.
