Ráno som vstala skôr než zvyknem inokedy cez víkend. Táto sobota však nebola ako ostatné. Bola výnimočná. Neviem ako iní členovia našej vranovskej skupiny, no ja som už od prebudenia pociťovala nejaké zvláštne vnútorné chvenie. Vysvetľovala som si to ako prejav vytrženia a radosti z príchodu dňa D, ale tiež obáv z možných problémov, ktoré sa vždy vyskytnú len tak z princípu, pre potvrdenie existencie zákonu schválnosti.
Akosi som nemusela dlho čakať na mierne komplikácie. S našou koordinátorkou Zuzkou (patrí jej môj obdiv, že bola na nohách už od šiestej) sme totiž prišli na to, že pre ňu ako moderátorku večera, nemáme napísaný scenár. Nejako sa na to zabudlo. Pri všetkom, čo mala v ten deň ešte na hlave, bolo vskutku nemysliteľné, aby sa zaoberala ešte aj scenárom. A tak som sa ponúkla, že ho napíšem ja. Tak ako som to v tom stave nervozity najlepšie vedela, som obsah riadkov smerovala k zámeru samotného koncertu - zoznámiť prítomných s Amnesty International a priblížiť im problematiku dvoch veľkých kampaní - Zatvorte Guantanámo a Ľudské práva v Číne. Na zhrnutie - celkom obstojným spôsobom som šťastne dopísala aj poslednú vetu a rýchlo sa ponáhľala na "miesto činu" - do Mestského domu kultúry v našom meste, Vranove nad Topľou.
Po príchode ma ohúril dokonale organizovaný chaos. Už štyri hodiny pred koncertom pobehovali členovia našej skupiny sem a tam, nesúc v rukách plagáty, letáky, nálepky, menovky a iné propagačné materiály. Uchvátená som sa s nadšením nechala vtiahnuť do toho energického prúdu a tiež sa pustila do prípravy infostánkov. Sústrediac sa na vešanie plagátov som len letmo vnímala zvuk doliehajúci z koncertnej sály, kde sa už pripravovali účinkujúce skupiny. Pri celom tom zhone naše nadšenie stále viac gradovalo. Prípravy sme priviedli do finále práve včas. Postupne sa totiž začali hromadiť hostia, ktorí sa po ceste do sály so záujmom zastavovali pri stánkoch s informačnými materiálmi, kde im príslušníci našej skupiny vysvetľovali podstatu kampaní.
Krátko po 17:00 už moderátori Zuzka a Peter vítali plnú sálu nedočkavých prítomných, ktorým zároveň vysvetlili históriu a zámer vzniku celosvetovej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International. Koncert energicky odštartovala prvá skupina, Anubis. Po nej bola v krátkom vstupe predstavená kampaň Zatvorte Guantanámo, pričom boli na priblíženie problematiky spomenuté najznámejšie prípady zadržiavaných v tejto väznici. Náš fotograf Peťo mal ako názornú ukážku počas celého koncertu oblečenú oranžovú kombinézu, akú nosia všetci väzni v Guantanáme, a ktorá sa v súvislosti s tamojším nezákonným držaním stala symbolom nespravodlivosti a bezprávia.
Známa miestna skupina Cherries vystupňovala náladu prítomných a zároveň uviedla ďalší vstup moderátorov venujúci sa kampani Ľudské práva v Číne. Záujem publika o aktuálny prípad nespravodlivo zadržiavaného pekingského ľudskoprávneho aktivistu sa prejavil aj veľkým počtom vyzbieraných podpisov na petícií v podobe listu, ktorým sa žiada jeho okamžité prepustenie.
O excelentný záver večera sa postarali členovia poslednej z účinkujúcich skupín, Velvet Stone. Tí dali bodku za nepopierateľne úspešnou akciou, uskutočnenou na podporu ochrany ľudských práv. A nám, členom vranovskej skupiny Amnesty, ostal na tvárach úsmev zdôrazňujúci pocit spokojnosti a radosti z toho, že sme svoju energiu opäť investovali do záležitosti, ktorá mala zmysel.
