A príbeh pokračuje tam, kde kedysi predčasne skončil

S prstami rozpačito cupitajúcimi po klávesnici a hlavou plnou ťažkopádnych metafor premýšľam, či je múdre už v samotnom názve vykradnúť sám seba a použiť frázu, ktorou som kedysi dávno rozšafne ukončil jeden z mojich mála doterajších článkov. Situácia je o to kurióznejšia, že tak činím práve v momente, keď chcem čo najelegantnejšie ospravedlniť svoju presne rok trvajúcu odmlku a plynule tak premostiť obdobie, kedy môj život niekoľkokrát vybehol zo svojich zabehaných koľají a pomerne názorne mi ukázal, čoho je schopný, keď sa človek nepozerá. Na druhej strane, aj napriek malej dušičke som zo seba po dlhom čase, čuduj sa svete, konečne vystružlíkal viac ako dve, tri nesúvislé zhluky slov, čo mi opäť pripomenulo, že naozaj nie je až tak dôležité, ako začneme, ale kde skončíme. Riadiac sa týmto múdrom a hodinkami ukazujúcimi niekoľko minút po polnoci, dopisujem predposlednú vetu svojho "prvého" článku a spokojne si ho predstavujem po boku jeho starších kolegov. Vi munum gera betur nst, etta er ágtis byrjun :-)

Filip Kevély Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny