Filip Kevély
Rorschachov rybník
Z mliečneho odrazu na zasklených skrinkách po mojej ľavici si hádam vek okolo osemnástky, možno trochu menej, možno viac, nábeh na dlhé vlasy a voľnejšie športové oblečenie. Muž, za ktorým cupitám ako poslušný pes, je očividne nasratý a rozhorčený a na konci chodby otvára dvere do miestnosti cirka meter krát meter. Stojí na jej prahu, žlté svetlo mu padá do tváre a na vyrysované telo nahodené v priliehavom čiernom tričku a džínsoch a do záchoda hádže niečo svetlozelené, chlpaté a v tvare vianočného pečiva.
