Iba nejaký čas dozadu trápila tunajších novinárov myšlienka argentínskeho scenára. Občianska vojna a budovanie diaľnic (v rámci infraštruktúrnych projektov) patria k najčastejšie spomínaným dôvodom zadlženosti štátu. K zadlženosti, ktorá by mohla viesť až k bankrotu. Krajina sa na úkor iných odvetví dlhodobo orientuje primárne na cestovný ruch. Dnes sa v denníkoch vedú polemiky o tom, aké čísla prinesie letná sezóna, odhaduje sa % poklesu predaja dovoleniek a celkovej návštevnosti. Kým našinec sa v rámci šetriacich opatrení uspokojí s poznávacím zájazdom na chalupe, kde si pozavára all inclusive uhorky, v Chorvátsku je výhľad na more základom obživy: čo si cez leto zarobíš, po zbytok roka akoby si našiel. Svoje možnosti si tu človek rýchlo zráta na prstoch jednej ruky (aj na jednom prste). Inou diskutovanou témou na úrovni finančnej krízy je predaj nehnuteľností. Začiatkom tohto mesiaca vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého môžu nadobúdať nehnuteľný majetok aj cudzinci. Vďaka “svjetskej krize” pomaly utícha fóbia z rozpredania Jadranu. Keďže ceny nehnuteľností idú všade dole (vodou), Chorvátsko pre investorov nemusí byť zrovna “in.” Nebudú investori, nebude ani “novac,” groš v pančuche. Nebol by predaj za týchto okolností predsa len sympatický?
Kým analytici, prognostici a iní ekonomicky uvedomelí ľudia (tí, ktorí vedia, čo je HDP) takto veselo diškurujú, na Jadrane sa sladko spí. Témou dňa je tu akurát počasie. Prší, ako už 50 rokov nepršalo, jugo fúka, aké si ani starci nepamätajú. More je besné, že trajekty aj pár dní nepremávajú. Z ostrovov sa človek potom nedostane do práce, do školy, nefunguje zásobovanie. Nikomu to neprekáža. Každý deň sledujem domácich, ako si zo starých drevených člnov, zdedených ešte po pradedoch, vylievajú vodu. Niekedy ani to sa im nechce. Keď raz takto nafúkalo na breh všetko, čo malo more v ponuke, mávli rukou: “Jugo prinieslo, tramontana odnesie.” Zabednia sa vo svojich kučiach a dívajú sa na televíziu. Tí aktívnejší sa možno raz za deň prejdú do krčmy. Keď im nepríde penzia či podpora, dokážu sa zabávať aspoň na tom, že sa krčmárka šmykla vo dverách a padla s celým podnosom. O chvíľu to vie celá dedina. O finančnej kríze zato nik netuší. Svoje domy si stále cenia rovnako. Kúpiš, tak kúpiš, ak nie, nepotrebujem predať. Prežiť prežijú. V mori je plno dobrých rýb, už len keby sa im chcelo ísť si ich uloviť. K práci tu totiž majú svojský cit. Môže byť nezamestnaných, koľko chce, na ostrove bude robiť len Bosniak alebo vnútrozemec. Na kus chleba sa vždy nejaká kuna nájde, z olív, ktoré tu rastú ako burina, majú oleja, citrón do čaju si odlomia priamo zo stromu, keby nejaký čaj pili. Oni si ho radšej doprajú ako ozdobu do bieleho vína, ktoré zriedia so slanou minerálkou. Vraj gemišt. Na zdravie! Kríza, nekríza. Recesia, nerecesia. Tu to ozaj nikoho nezaujíma. Dnes totiž zase prší a fúka jugo. To je dalmatínsky scenár.
