Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Kristína Kováčiková

Kristína Kováčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nespí Zoznam autorových rubrík:  chorvátskovéSúkromnéNezaradené

chorvátskové

Čo si za mater. Test pred železiarstvom

Kristína Kováčiková

Čo si za mater. Test pred železiarstvom

Na ostrove máme niekoľko inštitúcií, kde sa dá pomerne slušne vyžiť. Sú to kafiće, to ako bez debaty v prvom rade. Potom pošta, otvorená do 10. Následne „stránka“ sadne na babetu a roznáša zásielky po celom ostrove. Do nás však nepríde, asi aby sme sa neopustili v izolácii a chodili sa sčlovečiť medzi pospolitý ostrovný ľud.

  • 8. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 663x
  • 11
Žiť si na morskej MHD

Kristína Kováčiková

Žiť si na morskej MHD

Plaviť sa lodnou MHD nie je len tak. Žijete si tam svoj život a popritom, celkom nedbalo, sa presúvate z jedného bodu do druhého, akoby cesta bola pridaná hodnota, niečo navyše. Úlomky životnej mozaiky si drobíte podľa mien trajektov, katamaránov, lodí. Lara, kurzy japončiny s barbom Josom, ktorý robil odpornú kávu. Zadar, spojené spacáky pred výťahom. Mate Balota, pozitívny tehotenský test. Premuda, vlnobitie, veci padajúce zo stolov, návrat z pôrodnice, ako má byť. Olea, hromadný presun cestujúcich na druhú stranu katamaránu, z dosahu môjho škriekajúceho potomstva.

  • 14. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 371x
  • 5
Medzitým na ostrove

Kristína Kováčiková

Medzitým na ostrove

Keď nám po lete zrušili posledný spoj z ostrova na pevninu, na chvíľu som prepadla dojmu, že ten Neno mal azda predsa len pravdu. Keď zrušia lokálku na Slovensku, hádam sa ešte zveziete domov na starom žiguláku alebo na susedovej kolobežke. Ale ako na ostrov? A ako z neho preč? Preplávate na nafukovačke? Zvlášť v zime, ktorá je prajná rôznym psychedelickým poryvom; to keď pre istotu kvôli počasiu nepremáva úplne že nič a človek musí na čas spočinúť sám so sebou. A v gumákoch, v ktorých sa fest potia nohy.

  • 13. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 590x
  • 30
Zubárova žena

Kristína Kováčiková

Zubárova žena

Zubárova kuća patrí k najkrajším na ostrove. Žiadna zadarská hacienda, baroko, rokoko, džez, kolotočárske zmrzlinové farby. Je iná. Zdá sa jednoduchá, ale nie je, tiež nenápadná, ale nie je, a pripravená prežiť čokoľvek. Mala by odolať vetrom, pred ktorými je rafinovane chránená; uvidíme, či z každej strany. Že sa bude predávať, vedia všetci. Hovorí sa o tom po ostrove kde tu, kde tam, vybavená vec, nie je o čom. Ale zubárova žena nedbá na dedinské rozpravy, šumy za chrbtom, tam-tamy. Nič sa predávať nebude. Nie, kým ona bude žiť.

  • 9. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 15 144x
  • 16
Byť tu, byť ich

Kristína Kováčiková

Byť tu, byť ich

Cestou do pekárne sa pristavila pri nás babka. Ku podivu, táto mi nechcela nazerať do nosiča, či som si v ňom náhodou nezadusila nové dieťa. Iba sa ma spýtala: "A ty si našej krvi?" Povedala som jej na rovinu, že nie. Mávla nado mnou rukou a chystala sa odísť bez ďalšieho, ale Jagoda si nás zastala. Jasné, že sme ich, že sme ostrovania. Vysvetľovala, kto sme, čo sme, odkiaľ sme, kde bývame. Babka mávla druhou rukou a vykašľala sa na to.

  • 30. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 797x
  • 19
Po chorvátsky za jeden večer. Ako na to.

Kristína Kováčiková

Po chorvátsky za jeden večer. Ako na to.

Rôzne druhy slovanskej krvi nazbierali sa na jednej terase s výhľadom na slanú vodu. Ako si my krásne rozumieme, rozplývame sa už po pol litri. Čo na tom, že jeden hrá futbal, druhý kopanú, tretí nogomet a štvrtý piłku nožnu. Máme k sebe bližšie ako k Ugrofínom. Bez pochýb. Len či to nebude skôr tými promile, vtedy sa zdá byť svet krajší, kontaktnejší. Jazyky aj telá si rozumejú bez zábran. V triezvejšom stave si nástrahy jazykovedy či telovýchovy uvedomíme skôr. Do toho času si užívajme, ako veľmi tú chorvátštinu ovládame.

  • 15. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 152x
  • 17
Chlieb je zákon

Kristína Kováčiková

Chlieb je zákon

Po veľkonočných sviatkoch nie je v obchode ani gram droždia. Padlo za obeť uskrsnej pogači, povedala by som si za mladých liet. Vraj záležitosť myokardu, ktorá nesmie na sviatočnom stole chýbať. Pogača ma nikdy príliš nenadchýnala, citrónová kôra a ja nežijeme v harmónii. Ale dnes už viem, čo je zákon. Chlieb. Obyčajný chlieb. Bez chleba sa ani jahňa jesť nebude. Na Uskrsnu nedeľu si dal aj pekár voľno, tak si všetci piekli chlieb doma. Bez pekárničky, bez robota, bez mlieka, lebo že aby radšej deťom ostalo. Zmŕtvychvstanie s vôňou chleba, kiež by bol Uskrs každý deň.

  • 27. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 275x
  • 11
Jadran, Balaton, Senecké jazerá: ťažká dilema

Kristína Kováčiková

Jadran, Balaton, Senecké jazerá: ťažká dilema

Zletnieva sa, súdiac podľa tučnejšej poštovej schránky. Nás ešte hrejú radiátory, Janík nám v rámci hry so zapínačmi dopraje aj saunové teploty. Možno preto sa chce potom vonku schladiť v prvej mláke. Nie aby počkal do leta, je ako hotentót. Zvádzam s ním zakaždým triedny boj, aby s topánkou nespadla do mora noha, iné končatiny, trup a hlava. Kým je na pobreží dosť šutrov, šišiek a špakov, nema šanse, že by sa nudil. Ak ho ustriežim bez toho, že sa mi rozbije na kúsky po skalách, potom nema problema. Viem, vy máte o dovolenkovom režime iné predstavy. Píšete mi o piesočných plážach rovno pod apartmánom, lebo decko chcete vybaviť lopatkou a seba svätým pokojom. O takých deťoch ja nič neviem. A o plážach?

  • 20. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 252x
  • 21
Fantóm zubnej ortopédie

Kristína Kováčiková

Fantóm zubnej ortopédie

Ako je platená reklama na želé, ktoré drží zubnú protézu tam, kde má? Rozmýšľam, že sa prihlásim, možno vybartrujem nové zuby. Definítivne viem, že tie staré expirovali. Stále som to zvaľovala na vietor od severu. Rozprávať do bury, to radšej chrúmať kocky ľadu, masíruje aj jazvy po vytrhnutých pahýľoch, ak nezadržím dych. Fantóm zubnej ortopédie. Ale včera fúkalo jugo z Afriky a navzdory tomu, že je celkom opačne orientované, zavŕtalo sa mi až do mozgu. Potom sme to s Mirom rozoberali ako tému dňa.

  • 13. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 192x
  • 5
Sladké ničnerobenie

Kristína Kováčiková

Sladké ničnerobenie

Dvaja sympatickí alkoholici protestujú pred miestnym úradom. Núka sa otázka, či podľa vzoru hlavného mesta postávajú pred dverami, nad ktorými plápolá chorvátska vlajka. Investigatívna reportáž končí náhle obesená na kľučke. Tie isté dvere vedú totiž na úrad, aj do krčmy, len treba trafiť poschodie. Ale poschodie trafiť vôbec netreba: kapitán, šéf miestneho odboru sa toho času plaví niekde okolo Srí Lanky, zastupujúci šéf si užíva medové týždne na Malorke a zástupca zastupujúceho neúraduje ani v krčme, lebo trpí na proljetnu malaksalost, jarnú únavu.

  • 24. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 301x
  • 16
Krátko o mojich kurzoch japončiny

Kristína Kováčiková

Krátko o mojich kurzoch japončiny

CRP vyšetrenie v ostrovných podmienkach prebieha cez telefón. Blanka, naša zadarská pediatrička, to tipuje na virózu: „Nedávala by som mu antibiotiká." Súhlasne prikyvujem. V kurčatách ich je aj tak dosť, nie? Okrem iného sme práve ušetrili pol dňa cesty a asi 10 eur na bublifuk. Kontaktujem spojku v Zadare, diktujem recept od Blanky: sirup proti kašľu a nejaký chorvátsky paralen. Vybavené, doručené na lodnú MHD.

  • 3. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 992x
  • 21
Prvé vrásky

Kristína Kováčiková

Prvé vrásky

Pani, čo sa v tom vyzná, ma nahovárala na krém proti prvým vráskam. Z niečoho žiť musí. Asi pred týždňom mi trafikantka nechcela predať cigarety, vraj či som plnoletá. Mýli tá pubertálna pleť a svetonázor. „Nie, nie," tvrdila mi pani. Pleť je normálna, dospelácka, len ja sa o ňu nestarám. Náhodou, dažďová voda aspoň raz za deň... Odula peru. Keby som s tým prišla pred päťdesiatimi rokmi, prižmúri oko, ale dnes? Spustila spŕšku ekologickej slovnej zásoby, kyslé dažde, emisie, globálne otepľovanie, druhý vatikánsky koncil a čo ja viem čo ešte.

  • 16. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 747x
  • 35
Mesiac prázdnych schránok

Kristína Kováčiková

Mesiac prázdnych schránok

Stoličky na terase tancujú vo vetre tango argentino. Moje dieťa híka ako somár, nos prilepený na okne. Čo na tom, že je celé zasolené. To iba romantizuje predstavenie. Už asi týždeň viacmenej prší. Skôr viac ako menej. Krásne prší. Nikde na svete neprší krajšie. Neno, otec malej bábiky, to vidí bárs inak. Odpľuje si a zahreší. Pôvodne som chcela citovať, ale aj nedeľa je, aj mäkká som. Pritom sprosté slová tu kolujú v obehu celkom prirodzene, ako keď natieraš chlieb maslom. Ani pani, čo v kostole žalmy spieva, sa nenechá zahanbiť. Treba si na to len zvyknúť. Inak by si musel dať človek sánku zdrôtovať, aby mu nepadala do bezvedomia.

  • 21. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 179x
  • 21
Olivy: pôrod koncom panvovým

Kristína Kováčiková

Olivy: pôrod koncom panvovým

Mandarinky svietia na stromoch ako malé slnká. Niektoré už stihli popraskať ako steny domov, v ktorých sto rokov nikto nebýva. Nemá preto ruky, ktorá by sa načiahla za nimi. Do leta zhnijú hoci na konároch. Olivovníky, to je celkom iná kapitola. Sú očesané aj tie pri opustených domoch, aj tie na opustených ostrovoch. Ani jedna maslina nevyjde nazmar. Ani jedna kvapka oleja.

  • 7. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 050x
  • 5
Priatelia riedeného vína

Kristína Kováčiková

Priatelia riedeného vína

Niekoho sprevádza pomarančové zore na ceste domov z nočného rybolovu, iného na pevninu, keď sa trmáca obstarožnou lodnou MHD do práce. Sú aj takí, ktorí majú na svitaní ešte polnoc, takým sa brieždi až v kafići. Milovníci kávy a priatelia riedeného vína bok po boku listujú čerstvé včerajšie noviny. Dnešné prídu najskôr prvým spojom zo Zadaru kolo obeda. Dovtedy si väčšina prečistí krv gemištom...

  • 24. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 092x
  • 7
Ako Dorota komercii prepadla

Kristína Kováčiková

Ako Dorota komercii prepadla

Možno sa mu ten zub prerezal tesne za Záhrebom. Ťažko povedať. Nezdôveril sa nám. Plačlivá kulisa doprevádzala kvapky dažďa za oknom. Pred Svetim Rokom decibely uťali. Predsa len. Na východ od raja sa predralo slnko, aj jeho úsmev. Z Velebitu zliezal opar, ranná hmla sa kĺzala po doline ako taká mátoha. Ako my dvaja po preplakanej noci. Na druhej strane tunela nás čaká oslepujúce svetlo. Tak zvyknú vravieť ľudia preživší klinickú smrť. Otvára sa nám celkom iný svet. Pomedzi cukrovú vatu oblakov sa mi mihajú záblesky mora. Túli sa k pevnine, objíma ostrovy. Každý jeden, každý zvlášť. Neodstrčí ani vetrom a životom ošľahaný Pag, mesačnú krajinu, ktorú ovce rozožierajú ako mole starý kabát. Myslím pri tom na kofeín a Dorotu Nvotovú...

  • 10. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 992x
  • 5
Želé vo vlasoch a iné trápenia námornej polície

Kristína Kováčiková

Želé vo vlasoch a iné trápenia námornej polície

Telefón zvoniaci hlboko po polnoci vyvoláva vo mne zimomrivé otázniky. V lepšom prípade je na opačnom konci len smutný opitý. V tomto prípade kamarátov chlapec ostal visieť na mori v malej rybárskej loďke. Cesta domov z diskotéky sa pre tínedžerov jemne zdramatizovala po tom, ako im kdesi medzi ostrovmi začal horieť motor. So zabitím poslednej iskry sa ponorili do tmy. Mohlo to byť romantické stroskotanie na mori, hviezdy a tak, keby ich nebičoval dážď, ktorý zmýval dievčencom maskaru aj slzy k podpätkom. More si s nimi tancovalo na nekonečnom parkete. Miro šiel intuitívne, hľadajúc ihlu v kope vĺn. „Ste v ohrození života? Nie? No tak veslujte!" odporučila im na tiesňovej linke polícia.

  • 19. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 620x
  • 9
Stredopravé rána

Kristína Kováčiková

Stredopravé rána

Augustové slnko zahmlieva ostrovy ako my isté skutočnosti. Príde čas, kedy vystúpia z oparu, hoc len jemného, rozumej rakija s pivom na raňajky, do triezvejších obrysov. Budú sa javiť, zvlášť tie menšie z nich, ako lietajúce taniere zostúpivšie na olejnatú morskú hladinu. To za to, že sa slnko presťahuje na zimu kamsi za dom. V to ročné obdobie býva pravicovo orientované. Naľavo ho vidieť od sviatku práce, ktorý sa tu oslavuje ničnerobením, po najväčšiu feštu na vrchole sezóny. Dnes, reflektujúc vysoký dátum, zdalo sa mi mierne chytené, také stredopravé. „Još malo i gotovo..." hovoria domáci.

  • 23. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 771x
  • 2
Kapitáni z Podunajskej nížiny

Kristína Kováčiková

Kapitáni z Podunajskej nížiny

Pred kulturákom sedí malá, útla žena. Vlasy ako slama skrýva pod šilt, sebavedomie, presnejšie povedané dekolt, pod rozgajdané tričko značky miestneho pivovaru. Tričká aj značky strieda, ale ako lokálpatriot má predsa svoju hrdosť. Žiaden Chajneken, Stelinka alebo nedajbože Šarišš. Pod chorvátsku vlajku zdobiacu kultúrny dom, akému sa v Dalmácii krásou a katastrofálnym stavom máloktorý vyrovná, by to bola tak trochu samovražda. Niežeby sa Slamenná dala prenajať ako chodiaca reklama na pivo, to len šetrí pri svojej robote garderóbu na iné časy. "English? Deutsch? Italiano? Français?" kričí na prichádzajúce lode, ktoré potrebujú pomôcť s parkovaním.

  • 11. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 090x
  • 20
Osmrtnice

Kristína Kováčiková

Osmrtnice

Dve babky čakajú na lodnú MHD a o tomtok rozprávajú: „Slavica zomrela, počula si?" Babka pritaká, že vie: „Deväťdesiatpäť rokov mala." Komentujú to, akože aké úžasné, skvelé, báječné... Osmrtnice, po našom povedané parte, vylepené po elektrických stĺpoch či výkladoch zmiešaného tovaru, sú súčasťou ostrovného folklóru. "Vo veku sedemdesiat rokov sa neočakávane pominul..." čítala som si medzi novšími. Žiadne úžasné, skvelé, báječné. Tentoraz neočakávané.

  • 10. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 057x
  • 9
SkryťZatvoriť reklamu