Súkromné

Tie isté pavučiny, ten istý muž

Ruším storočné pavučiny po rôznych zákutiach domu, mole v sušených pomarančoch, odkazy, ktoré sme si čarbali ešte za slobodna po kuchynskej linke. Skôr než odtiaľto odídem, chcem, aby mi všetko prešlo popod prstami. Hladkám aj omietku na stenách. Šibe mi. Chcela som maľovať, nevydalo. Vraj to neuschne, či som zabudla, kde žijem, povedal Miro. Teraz sa teším, že sme tie Janove odtlačky prstov po čokoláde nechali na pokoji. Chcela som novú poličku, nevydalo. Vraj Danko nebol v železiarstve, či som zabudla, kde žijem, povedal Miro. Počúvam, ako vedľa v izbe simultánne chrápe a škrípe zubami. To aby som zase raz nezabudla, kde žijem.

25. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Kristína Kováčiková

Som prekrásna. Čo už.

Moja babka vravievala, že pekná žena „má mat pres osemdesát." Bavíme sa o kilách, keby dačo. Bola som také šťúple dieťa, takže som nepatrila medzi jej obľúbencov, hoci by namietala, že „šeckých má rovnako ráda." Sú to také bohumilé žvásty. Aj v rodine funguje istá chémia, ktorá zamieša karty a je vybavené.

27. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
29

Kristína Kováčiková

Ostrovné blues

Opisovala som jej symptómy a ona listovala v múdrej knižke, žeby ich schovala pod priliehavú diagnózu. Robí to aj Dr. House, lenže nie pred pacientmi, a v tom asi tkvie rozdiel medzi ním a ňou, ostrovnou lekárkou. Čo ich spája, je kontroverznosť. Pre jedného je Bosanka svätica, druhý by jej hodil kameň medzi oči. Ale nehodí. Nie pre to biblické „kto si bez viny." Skôr z vypočítavosti. Ako tie tetky, čo šomrú na svojich starých a potom myknú plecom: „Aký je, taký je, ale je."

15. jan 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Kristína Kováčiková

Sfúknutím sviečky

Zabrúsila som špičkou jazyka po okraji pohára. Z malej kvapky čokoládového likéra som vyrozumela, že vôbec nemá len desať percent, ako ma Marija presviedčala. Smiali sa jej pri tom oči: „Ozaj som tam nedala plno, iba trošku. Trošku môžeš." Darmo som jej prizvukovala, že nemôžem alkohol. „Ešte stále dojim, veď vieš." Ale s týmito starými ľuďmi je kríž. Oni predsa o tom vedia svoje, majú deti, ich deti majú deti, čokoľvek poviem, nasadia si ten blahosklonný výraz nepriestrelnej vesty. Nech ďalej hádžem do nej hrach aj slová. Je to zbytočné.

7. dec 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Kristína Kováčiková

Anjel Pána

Dvanásť hodín. Babka sa nahlas modlí. Slíže dlhé pol metra mi okrem taniera nechtiac šplechne do malinovky. "Tomu nič neni, to vypiješ," vyberá ich hrubými prstami z pohára. "Zdravas Maria..." recituje ďalej. Na toto z detstva si spomeniem, keď počujem ostrovné zvony udrieť dvanásťkrát, na babku so šedým zákalom v oku, rovnako šedá je teraz obloha, rovnako zakalené je aj more.

20. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Kristína Kováčiková

Boli časy, boli, ale sa minuli

Iks ypsilon dní tu ďobem ako taký ďateľ do kláves o darčekoch, ktoré mi Mikuláš nechal v čižme. O čokoláde, čo som nestihla zjesť, ale najmä o batôžku, čo mi teraz visí na ramene a pre ktorý sa mi dá písať len jednou rukou. Nakoniec sa mi oči skrížia únavou, a poviem si čert to ber, dopíšem ten odstavec, keď Ti budú rásť zuby (mliečne, nádejam sa, nie zuby múdrosti). Som mama.

27. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15