Kto už len ťa pozná, povedala by som tomu mestu do očí. Môžeš byť mojím osudovým, ale toto sa nedá zobrať vážne...
Pre ilustráciu: zameňme inkriminované mesto za dáku adekvátnu slovenskú náhradu. Takú, ktorá by mu aspoň približne zodpovedala počtom obyvateľov. Len tak zo srandy. Ako to bude znieť. New York, Paríž, Trnava. V rozpakoch? Nič proti Trnave.
Zhodou okolností obe mestá spája prívlastok "malý Rím." Takých Rímov ale nájdeme po svete habadej (Španieli majú svoje Toledo, Francúzi Nimes). Ten chorvátsky má predsa len čosi naviac. Dokonca vyniká aj popri všelijakých Njú jorkoch a parížskych krémešoch. Niekto tomu povie polozaslepená, pološialená predstava o vlastnej veľkoleposti, niekto svojský zmysel pre humor. Inak by nebolo kombinácie New York, Paríž, Zadar.
Kostol sv. Donata a zvonica katedrály sv. Anastázie (Stošije)
- symboly mesta skoro ako na pohľadnici -
Trochu iný Donat. Ale ozaj len trochu.
Trampolínka pred symbolom mesta - prečo nie? (inšpiruje sa aj Dóm sv. Martina?)
Kto sa má rád, nemôže predsa trpieť komplexom menejcennosti, a to platí o Zadare do bodky. Čo na tom, že ide len o akési piate najväčšie chorvátske mesto. Dôležité je to, že sami Zadarčania sa cítia byť mimo týchto štatistík. Na Slovensku máme jeden, či pár pomyselných stredov Európy, v Zadare stred vesmíru. Sympatické na týchto neskromných ideách je to, že ich nikomu cudziemu nevnucujú, pestujú si ich vo svojom vnútri, rovnako ako teplákovú kultúru po kaviarňach, centrum-necentrum, sezóna-nesezóna. Muži si elegantne prekrížia nohy v tom šušťákovom outfite a vydržia sa tváriť seriózne aj s kúskom včerajších novín. Z vážneho výrazu len ťažko odhadnúť, či skúmam tvár vodoinštalatéra alebo poslanca miestneho zastupiteľstva. Aj človek, ktorého aróma prekáža všetkým ľuďom dobrej vôle na trajekte, sedí medzi nimi v kvázi noblesnej kafetérii na hlavnom námestí. Tu sú všetci významní občania.
Na opačnom konci kafiću sedia celkom separovane od nich ženy. Utláčané? Vôbec nie. To sú ozajstné šéfice rodín, chlapi majú iba ak ústa plné rečí (ako koza bobkov, vravelo sa u nás). Môžu hučať, búchať do stolov, častovať ženské pokolenie nevyberanými nadávkami, len prečo potom chodí po Zadare toľko vitálnych ženušiek v čiernych krojoch? Pozerám sa, pozerám, ako sa toto tajomstvo dedí z pokolenia na pokolenie (takmer biblicky), a nachádzam tie isté vzory správania u troch generácií. Až sa bojím tých drzých tínedžeriek, vymaľovaných ako fašiangové plagáty. Tie, čo sa hrajú, že práve prileteli z módnej prehliadky v Miláne, skrývajú nielen tvár, ale pomaly aj krk za pompéznymi okuliarmi. Akútne moderným je teraz tzv. nočníkový účes s direktívnou ofinou, ktorý chytil aj staršie ročníky, a keďže originalita je v daných podmienkach vzácnosť, zadarské ulice sa len tak hemžia naklonovanými Sfingami. Hranice gýču sú tu posunuté ďaleko za mieru primeranú pomerom na Slovensku; to čo je u nás elegantné, je tu fádne, nudné, nevhodné ani do truhly. Hneď si vás miestne dámy zaradia za dedinčanky.
Vo svojej podstate je velikášstvo typu New York, Paríž, Zadar (Detva, Krompachy, Oravská Polhora) neškodné. Skôr úsmevné. Ľudia, ani ich mestá by sa nemali brať až tak vážne. Lebo potom to môže dopadnúť ako hen nedávno, keď som prechádzala popri historickej budove SND. Chlapík v montérkach kričal z fontány na malých škôlkarov: "Čo to tu hádžeš, do pi...!" Rodičia sa nezmohli ani na slovo, dosť na tom, že pán ani nevedel správne vyskloňovať svoj obľúbený vulgarizmus. V Zadare by sa podobná epizódka nestala, nie preto, že sú deti od malého mala imúnne voči bežne hrubšiemu slovníku, ale preto, lebo sú pre dospelých zákonom. Mohla by sa celá škôlka s jasľami po strednú školu hrať na fóre ešte z rímskych čias a nikto by ich nehamoval, nech držia "hubu a krok", pretože Donat tu stojí už od 9. storočia (tak všetci predpažme). Aj ten najtrápnejší bedeker má fotku zadarského symbola spestrenú deťmi, ktoré pred ním kopú do futbalovej lopty. Ich pôvodcovia (áno, rodičia) si zatiaľ nerušene usrkávajú z kávy (spolu alebo oddelene, na tom nezáleží) a čas len tak plynie, len tak pomaly, len tak lenivo, až mi začínajú ľudia splývať s pradúcimi mačkami, ktorých je tu ako maku (poverčivému človeku sliny nestačia, keď mu tie čierne skrížia cestu).
New York, Paríž, Zadar.
Skôr kolotoče ako opera. Skôr káva ako kostol. Skôr smiech ako slzy.
Bicák opretý pred nejakou kopou kamenia (žeby zbytky rímskej mestskej brány?)
Rozhodne najlepší mestský parking pre zásobovanie zmrzliny v januári
(keď musíš, tak musíš)
V centre Zadaru sa perie len s pracím práškom značky...
Prišli ste do Zadaru autom? Odchádzate s celým? Gratulujeme!
Šrotovné po chorvátsky...
Aj hospodárska kríza môže byť dôvodom k oslave...
"Nebojte sa, v Chorvátsku sa nikdy nič neujalo, neujme sa ani kríza,"
koluje jeden z vtipov.
