Veľký piatok
Denisa som zastihla inflagranti v cudzej kuchyni, akurát zohrieval múku na šporáku. Prišiel jahňa hodiť na kôl, ale pani domáca si nakázali, nech najskôr zamiesi na chlieb. Tak preto tá múka na šporáku. Všetko musí byť teplé. Teplé znamená teplé, vysvetľuje mi Denis, ani studené, ani horúce, aby som kvások neubila. Hovorí mi, koľko presne treba kvasníc na kilo múky, ale kydá ich do rajničky s kúskom teplej vody ta naverímboha. Pocukrí, dá za hrsť múky, zakryje utierkou: „i to ti je to." Do múky sype soli, aj sa mi nezdá to množstvo, Denisovi sa zase nezdá, že Dijana má v soli mravcov. Múka, soľ, kvások, trochu vody a trochu oleja. Radšej maj na začiatku redšie cesto a pridaj si múku, ako naopak, hodí poznámku pod čiaru, „i to ti je to." Stôl sa kýve pod jeho rukami, ale čosi sa tam črtá. Dve hodiny necháš tak. Je na tebe, či z cesta stvoríš okrúhly bochník alebo francuz, ešte nechaj chvíľu podkysnúť a pečieš na 180°"oko pola sata i to ti je to."
Kolo obeda zvony zvonili, akoby zvonili prvý a poslednýkrát, jedným žeby stihli omšu roka, druhým aby nezabudli na Boží dar v trúbe. Oltár, posledné dni beznádejne prázdny, odrazu zavoňal. Aleluja, chcelo by to dodať. Až na tú miešačku bratov Moravákov, čo sem prišli na Veľkú noc arbajtovať. "Kam všichni jedou, kurňa," čudovali sa ako oní, keď konečne vypli mašinu. Večerná MHD akurát odchádzala celkom preplnená. Niekto má zmysel pre humor, že práve murárom treba po lopate vysvetliť, čo je to zboriť chrám a na tretí deň ho postaviť. Žiadna oblievačka, ani šibi-ribi. Pondelok je len taký sviatok bez veze. Tajomstvo je ukryté predsa v chlebe. I to ti je to.
Uskrsna (veľkonočná) nedeľa
