Minuloročný zákaz dovozu mäsa sa neohrial ani pár dní. Pre istotu. Hlavne českí dovolenkári sa tvárili, akoby im niekto ihly napichal pod nechty, tí hypertenzívni začali rušiť zájazdy. Chorváti sa v ten moment prepli do pohotovostného režimu. So zdvihnutým prstom síce upozorňovali všetkých paštikárov, že opatrenie sa len dočasne odkladá, ale aktuálna stránka českého MZV hovorí o inom. A totiž, že nové chorvátske limity pre dovoz živočíšnych výrobkov sa zvýšili. Z jedného kila na rovných 10. Na hlavu. Priemerná štvorčlenná rodinna by tak teoreticky mohla skonzumovať cca 360 rezňov počas desaťdňového turnusu. V tom už sa črtá nejaká záruka nezrušeného zájazdu... O trochu dlhšie vydržali Chorvátom formuláre pre deti, také tie papiere, že rodič súhlasí s tým, aby šla babka so svojim vnúčatkom sama na dovču, prípadne že vypúšťa svojho pubertálneho potomka do tábora k moru. Od apríla ich netreba. Asi nech šetríme lesy a atrament do notárskych pečiatok. Rozmýšľam, čo by sa dalo ešte na tunajších obmedzeniach vylepšiť. V súčasnosti je v Chorvátsku tolerovaných 0,5 promile alkoholu v krvi vodiča, ale je to pre takých Talianov zvyknutých na 0,8 dosť? A čo zákon ochraňujúci chorvátske pobrežie? Dnes síce platí zákaz postaviť hoci len kadibúdu vo vzdialenosti 70 metrov od mora, ale pár takých jedincov, ktorých baví kupovať zdanlivo bezcenné pozemky, by sa dávno našlo. A dobre sa im spáva na listoch vlastníctva k nim. Lebo jedna vec je terajší právny stav, druhá úvahy de lege ferenda. Teda ako by povedala wikipédia, "stav, ktorý v súčasnosti neplatí, ale do budúcnosti sa nad ním uvažuje a po zmene zákonov môže nastať." A on nastať môže. Dnes ešte nema šanse, ale zajtra nema problema.
Žeby to zaváňalo nejakou tou právnou neistotou? Možno áno a možno nie, keď sa na to pozrieme pozitívne: ako na dojemnú ochotu flexibilného zákonodarcu vždy vyhovieť adresátom právnych noriem. Napríklad inkriminovaný zákaz fajčenia. Stačí ho obliecť do latinčiny ako "summum ius, summa iniuria," niečo ako že najdôslednejšie vykonávané právo môže byť najväčším bezprávím. Najväčším bezprávím pre Chorváta je nefajčiť. Nie je náročný. Stačí mu káva a cigareta. More môže vyschnúť. Len nie cigareta. Fajčí sa tu veľa. Fajčia tehotné ženy, tínedžeri s farárom na trajekte, doktor-onkológ v televíznom prenose. Majú hrozné číslo rakoviny pľúc, ale akoby si upozornenie "fajčenie môže zabíjať" vysvetľovali po svojom: "môže, ale nemusí zabíjať." Zapália si aj vo vašom obydlí, čo mi vždy pripomenie príhodu, ako jedna pani vyvetrala zafajčenú obývačku - vymaľovala ju. Dodnes nie je na ostrove opravený chodník, ktorý rozbilo jugo. Ale sedí sa v kafičoch, pije sa káva, cigy sa fajčia a dedovia spomínajú na časy, kedy mali toľko peňazí, že nie a nie ich prepiť. No čo už s nimi? Aj vám by ich prišlo ľúto, hoci je zvyšok zemegule naklonený nefajčiarom. Nízke obraty v reštauráciách sú blbou výhovorkou, prečo zákaz zjemniť. Pravda je taká, že bez cigariet to už nie je tá chorvátska kaviarňová atmosféra, ktorá na vás číha z každého rohu. To došlo aj takej persóne ako som ja, hoci som si nikdy neskúsila ani len potiahnuť. Preto mi v tomto prípade tá zmena vetra z nema šanse na nema problema až tak nevadí. Viac sa bojím o ich pobrežie. Dúfam, že sa nikdy nestane darčekom za vstup do Únie. To už by sa len tak nevyvetralo, ani nevymaľovalo. Na rozdiel od cigaretového dymu. Nema šanse. Ima problema.
