A tak sa mi stalo, že som sa nadementovala toľkých poplašných správ, že nemám ďaleko do dementa. Nie, Slovákom na pláži žiadna vendeta v súvislosti s nejakým dávno zabudnutým zápasom nehrozí, emócie tu vyprchajú za 5 minút. Minulý rok, keď sa hrali majstrovstvá vo futbale a Chorvátom sa zrovna nedarilo, krčmár v afekte AŽ vypol obraz a bolo po tom. Len malé decká sa plieskali o zem, zbytok sa rozdrinkoval. Turistov tu toho času nebijú, naopak. Bozkáva sa zem, po ktorej kráčajú ich nohy. Sezóna je totiž akási riedka. Ani Švábi, alias Nemci, sa moc netrhli. Ale o tom neskôr. Nie, ten päťmetrový žralok, čo ho vraj videli pri Brači, takisto nemá v úmysle likvidovať dovolenkárov, keďže je svojou podstatou vegetarián a navyše bezzubý. Ako sa vyjadril môj známy, celá tá vec so žralokom je len slovinská propaganda na odlákanie turistov. Resp. chorvátske žraloky zásadne napádajú len slovinských potápačov, ako toho jedného minulý rok na Vise. A či hrozí Chorvátsku ničivé tsunami/cunami/čokoľvek alebo aká je pravdepodobnosť, že do roku 2038 zhorí polovička chorvátskeho územia, ťažko v tejto chvíli povedať, ale zatiaľ nema problema.
Hrozivý morsky pas ...
je len bezzubé chúďatko...
také bezbranné v Borisovom náručí...
Otázky typu ako je to s krízou na Jadrane, by som tiež radšej prenechala odborníkom. Chorváti veľké nádeje vkladali do guvernéra chorvátskej národnej banky. Zdal sa im sympatický, lebo do minulého roka býval v dva a pol izbovom byte štrnásťposchodového paneláku v Záhrebe. Či má aj nejaké iné finty, ako len to, že po mene pozná aj poslednú upratovačku vo svojom úrade, ukáže čas a makroekonomické ukazovatele. Voľným okom sa zatiaľ vidí akurát, že prázdninových prišelcov je sto po sto menej, ako si domáci navykli za minulé roky. Novým javom je napríklad, že nemecky hovoriaci občania, inak majitelia plachetníc, ostávajú čerpať dovolenku na svojich flekoch v marínach. Palivo nie je lacná záležitosť, s plachtami sa nie každému chce/vie narábať, prípadne nezafučí a nezafučí (a ty si na lyžiarskom zájazde). Prespia zadarmo na lodi, a veď voda je krásna všade, aj v prístave. Nema problema.
Maríny ponúkajú kopec možností, ako sa vyblázniť...
Ako ďalšiu polopravdu evidujem správu z tlače, že by mal byť na ústupe nudistický turizmus. Možno v Slavónii (medzi Maďarskom a Bosnou) áno, ale pod domom tu toho máme dosť. Ako by sa mala naturistov dotknúť hospodárska kríza, keď im ani plavky nie sú treba. Všetko je to o pozitívnom prístupe k životu. A preto nám sem takí milí ľudia chodievajú pod balkón nôtiť niečo že hare krišna, ak zrovna nesedia po skalách v kómatickom stave. Tým by bolo jedno, aj keby Jutarnji list oznámil v dohľadnej dobe koniec sveta. Práve teraz je ostrov plný nadšencov jógy; prepletať sa medzi nimi na bicykli počas ich ranného rituálu, kedy zdravia slnko, mi dá zabrať. Nikdy neviem, či ma zabije zrazu vystretá paža alebo až hadica s vodou, naťahaná na chodníku po celej dedine ako prekážková dráha. Smeruje priamo z lode práve do toho domu, kde už sa nie je veľmi čím sprchovať. Hadica, asi tak z doby Márie Terézie, je na viacerých miestach popraskaná, takže plní okrem iného aj účel fontánky. Na osviežovač vzduchu tohto typu sa skladajú tí turisti, ktorí sa rozhodli predĺžiť si dovolenku na dobu neurčitú a pokupovali si tu kuče. Ak si s domom nekúpili aj pobyt, za kubík vody zaplatia 850 kuna. Miestny len 120. Nema problema.
Zátoka na Vise, ktorá sa nedá kúpiť...
S tým nema problema je to, samozrejme, relatívne. K môjmu známemu už asi týždeň nezavítalo do reštaurácie ani pol človeka. Možno je výnimkou z pravidla recesie. Lebo keď na mňa pár dní dozadu prišla hladná vlna, pani v prvom zariadení, čo sa naskytlo pod rukou, mi oznámila, že je jej ľúto, ale dnes podáva večeru len pre darcov krvi. Keďže nie som typ, ktorý sa pre kus mäsa nechá zo srandy zaintubovať, s veľkým prehľadom som doma navarila trhance s bryndzou. A bolo po probléme.
Fotka do životopisu, ktorý sa chystám poslať chorvátskemu guvernérovi
