A takisto nemáme pred domom mandarinky, pomaranče, citróny, figy, atď, atp. Lebo by sa do nich bura oprela a vysušila by ich na pršut. Nejde o záhradkársky vetrík, ktorého sa bojí Přemek Podlaha, ale skôr orkánoidný vánok, ktorý si to šinie z pevniny na more rýchlosťou aj 250 km/h, nárazovo, nepredvídateľne, nebezpečne. Bura je dobrý dôvod, prečo zatvoriť diaľnicu, aby z nej nezmietlo autá. Napríklad, keď vychádzajú z tunela Sveti Rok. A ešte lepší, aby ste sa nevydali na more. V mase slanej vody je každá loď malá, aj s tankerom sa pohrá ako s nafukovačkou. Hojdať sa na vlnách s pivovou penou, ak bonusovo vypne jeden z motorov, je potom dobrá príležitosť k modleniu sa litánií. Hodinová cesta sa predĺži na tri a viac, čo závisí od toho, ako veľmi si vás chce bura držať čo najďalej od brehu, zato čo najmenej od tela. Človek precíti intenzívny kontakt s morom až do mokrých spoďárov. Môžu sa inšpirovať aj zážitkové agentúry a zaradiť výlet v bure medzi adrenalínové darčeky typu bandží džampink zo žeriavu alebo únos komandom.
Pocitovo je bura chladná ako ruská knižka. Ale čistí zrak, po slovensky vzduch, čo sa opla najmä v lete, keď sa deň po dni neznesiteľne prehrieva, hustne, až zakryje pevninu pred ostrovmi a ostrovy pred zbytkom Jadranu ako šodó. Alebo v zime, keď vo veľkom štýle fúka v protismere jugo. Hoci nie je nárazový, ale sa zdvíha len postupne, človeku lezie na nervy. Vlny sa rozťahujú po mori ako sopel, bez záruky, či zakulminujú na piatich, pätnástich alebo tridsiatich metroch. Niektorých ostrovanov vtedy nedostanete na lodnú MHD ani omylom. Niekedy pre zmenu ani tá MHD nepríde. Ak práve neprší, ručička vlhkomeru je vyvrátená za hranicou 100 %, čo znamená nulovú pravdepodobnosť, že vám uschne prádlo na sušiaku alebo slza v oku. Možno vám takýto slaný koktejl vylieči astmu, ale za cenu útechy, že si uženiete náznak jemnej polodepresie. Videli ste už šedohnedé more? A maskáčovú oblohu? Hm, aj to sú odtiene "azúrovej." Len sa menej predávajú po cestovkách. Báli by sa riskovať reklamácie mimosezónneho jadranského počasia. Nie je pre každého. Akosi prirodzene túžime po svetle, endorfíne a serotoníne. Jugo sa v tomto zahráva s našimi citmi. Ale zato nepoznám krajší čas, kedy si zapnúť Krstného otca a vyčkávať na gauči s Al Pacinom na buru. Len dúfam, že mi pri tejto idyle nepraskne plodová voda. Bolo by to veľa aj na zážitkovú agentúru.
Ďakujem sponzorovi za foto. Ak by z nich bolo cítiť málo chladu, dopĺňam pohľadom do interiéru domu. Tento špeci radiátor sa volá tušímže pálenica...
