Takto na jeseň, kým mal ostrov hlavu v olivovníkoch, stretávala som na poľných cestách pána v stredných rokoch. Kašľal na olivy, aj len tak všeobecne. On mal hlavu úplne inde. Vykračoval si takým mojim tehotenským tempom. No kým ja som žila nádejou, jemu ju v nemocnici zobrali. "Otvorili ma a hneď aj zatvorili, že to nemá význam." V bruchu môže rásť nový život, aj tumor. "Vo veku šesťdesiat rokov prehral boj s chorobou..." prečítala som si na pošte.
V pôrodnici som bola tri dni. "Prvé?" opýtala sa ma mama ležiaca oproti mne. Prikývla som. "Ja šieste," hovorí mi. Aké pekné číslo. Vyznieva oveľa radostnejšie ako ostrovná matematika. Čerstvo vytapetované osmrtnice visia vedľa grafikonu MHD. Úžasné, skvelé, báječné. Neočakávané. Prehral boj s chorobou. Za tie moje tri dni v pôrodnici zomreli na ostrove traja ľudia. Poliak s posledným pomazaním sa nachodí po ľuďoch viac ako Bosanka so stetoskopom. Pritom on ani nie je Poliak a ona už vôbec nie Bosanka. Len ich tak neoficiálne volajú.
Osmrtnice sú oficiálne. Neznalí pomerov by zľahka odignorovali aj pohreb mesiaca. Zomrel Slavko, dočítali by ste sa pred kafićom. Skrátka, nejaký indiferentný Slavko. Konkrétne ten, čo sa vám včera prihovoril, že mu hovoria Sipa a vzápätí dodal, že sa práve málo opil. Sipa ako sépia, z ktorej sa varí čierne rizoto, vlastným menom Slavko. Sipa, inak Slavko, má ženu Seku. Na prvýkrát som bola celkom zmätená, ako sa mu prihodilo, že má dieťa s vlastnou sestrou (sekou), veď to nie je celkom kóšer s kostolným poriadkom. Sipa sa mi smeje. "Nie, volá sa Zdenka. Zdenka ako ten tavený syr."
Sipa by sa smial, keby vedel, že som ho predčasne pochovala len tak pre ilustráciu medzi riadkami. Je vo veku, kedy ho baví žartovať o smrti. Seku už menej. Keď pred časom musela do nemocnice, podkuroval ju, že je s ňou amen, kreslil nad ňou krížiky, posielal ju pá-pá. Vydržal bez nej deň, už aj klusal do špitála. Prvýkrát som ho videla oholeného. A triezveho. Len taká poznámka pod čiarou, mi povedz, aká je spravodlivosť na svete, keď on sa každú chvíľu práve málo opije a ona, čo sa alkoholu jakživ nedotkne, má zlé pečeňové testy. Súdiac podľa osmrtníc, asi len tá, že všetci tam raz pôjdeme. Niektorí to prehráme, iných nás to zaskočí. Keby sa dalo, chcela by som, aby to takto vyzeralo: "Malá z Dragi zomrela, počula si?" A bez ohľadu na číslo, by druhá babka povedala: "To je úžasné, skvelé, báječné."
Na záver bonus: Sipa
