Kým to na neho doľahlo, stihol dať osadiť asi tri malé pouličné lampy na rive, kde pristáva lodná MHD. Rozryl kvôli tomu trištvrte chodníka na kašu, ale tiež by ste boli plní eutanázie, pardon entuziazmu ako on. Veď sa práve po dlhých mesiacoch prebral z jesennej melanchólie. Do leta by bolo dobre zaliať do betónu zbytok osvetlenia, vychádza to na deväťdesiatsedem lámp. Len či budú zakonzervované aj lampy, alebo len miestny odbor. Básnik pozná odpoveď, vlastne diagnózu, tunajší tomu hovoria dalmatinska fjaka, čo je stav, kedy sa ti nechce nič robiť, ani keby si chcel.
Fjaka pučí na jar, cez leto prekvitá, na jeseň sladkasto dohníva a v zime si ktovie prečo nemáš čím zakúriť. No mal si kedy dreva nazbierať? Ani keby sa ti chcelo. A tak drkoceš zubami pod duchnou, výsledok býva hmatateľný už o pár mesiacov, spravidla o deväť. Tam sa však končí každá báchorka o príslovečnom južanskom ničnerobení a Dalmatínec sa zrazu akosi dosť podobá na rodiča zo Žitného ostrova. S hladným deckom na krku je maňana luxus, ktorý si nedovolí ani zo srandy. Úplne blbé je, keď nie maňana, ale pravidelný príjem je luxus, na ktorý nemá, ani keby chcel. Žiaľbohu, ostrovná realita.
Zdravko, taký papučový typ, nie akože domased, ale že všade, či na chleba alebo do Zadaru, chodí v papučiach, to má fajn. V robote si s ním robia, čo chcú, zmluvu mu vypovedajú, kedy chcú, zamestnajú ho znova, kedy chcú, vždy na kratšie obdobie a za menej peňazí a on im ešte z vďačnosti vychystá hostinu, našponuje sviňu na kôl, behá im okolo rití, akože služobníček. Je rozdiel mať prácu alebo hrdosť. Jeho žena čosi o tom vie. Keď ju vykopli zo zmiešaného tovaru, kde robila predavačku, rozhodla sa, že bude nakupovať u konkurencie. Ale máš kde, keď je na ostrove obchod len jeden?
Pre pracovné miesta platí numerus clausus: na Slovensku majú zo zákona obmedzený počet notári, v ostrovných podmienkach aj smetiari. Ani neviem, prečo používam množné číslo, keď je tu iba jeden. A tak , ak nie si morbídny, že ideš čakať, kedy sa uvoľní jeho miesto, zbalíš seba, ženu, deti a mačky za prácou do Zadaru, do Zágrebu, do Zürichu, do Zsydney. Cez sezónu sa dýcha o čosi lepšie, možností je viac, ale keď za umývanie riadov v reštaurácii dostane Marija dvesto kuna na týždeň, minie ich na bežný nákup ešte v ten deň a v zime môže handry fajčiť. Ako tak to ťahajú z invalidného dôchodku jej muža. Inak sa tešia zo života. Dolce far niente, sweet doing nothing, slatko je ništa ne raditi.
Dvaja sympatickí alkoholici protestujú pred kafićom. Vlajka im plápolá nad stareckými hlavami, prišla penzia, krásny ostrovný deň. Krčmárka je šuchtavá, chcelo by to zmeniť lokál. Ale máš kde, keď je na ostrove len jeden?
