Po voľbách v roku 2012 bol RF na úplnom vrchole. Nechal sa odfotiť s Coca-colou, ktorú pil aj v spise GORILA a jasne tým demonštroval svoju dominantnú moc nad krajinou. Vládol úplne sám, čo je v prostredí Česko-Slovenska nezvyčajné. Mal obrovskú príležitosť posunúť túto krajinu dopredu, ale na tom mu vôbec nezáležalo. Bol opitý mocou a namiesto toho, aby zločiny začal zahladzovať, jeho krysý DREAM TEAM vyrábal ďalšie. Koniec koncov so zberbou, ktorou sa obklopil, sa to ani nedalo inak. Vo svojej strane mal RF neuveriteľné množstvo ikonických gaunerov (na ktorých sa vám stačí len pozrieť a počuť ich a hneď tušíte odkiaľ fúka vietor). Mnohí z nich síce neboli zatiaľ odsúdení (a možno ani nikdy nebudú), ale to že páchali trestnú činnosť je takmer isté. Ten zoznam je veľmi veľmi dlhý počínajúc menami ako Róbert Vietnamec Kaliňák, Ján Strapatý Počiatek, Pavol Čo môže všetko Paška, Vladimír Alobalový Jánoš atď. a končiac malými zlodejíčkami na župách a okresoch, kde si tí "šikovnejší" rozdeľovali rádovo nižšie sumy a na oplátku držali chrbát strane na regionálnej úrovni. Tí zlodejíčkovia a aparátčici sú stále na rôznych úrovniach roztrúsení po celej krajine a postupne ako potkany a krysy prechádzajú z potápajúcej sa mafiánskej lode s názvom SMER do vymyslenej lode s názvom HLAS. Je smutné, že aj niektoré osobnosti tomuto rozkrádaniu prepožičali svoje meno. Za všetkých spomeniem napr. pána Tomáša Boreca predsedu advokátskej komory, ktorý z pre mňa nevysvetliteľných dôvodov prijal rolu ministra spravodlivosti, kde mu štátnu tajomníčku robila Monika Opička Jankovská. Byť na jeho mieste, ak má dnes len trocha súdnosti a ostychu, mal by sa z čela komory úplne stiahnuť. Viem, že nemá za sebou žiadnu kauzu, kvôli ktorej by sa mal báť, kto mu zvoní pred dverami. Ale po GORILE, prijať funkciu ministra u Fica a legitimizovať tak jeho vládnutie svojim menom, to chce byť buď hlúpym alebo bezškrupulóznym a ani jedna z týchto 2 vlastností by nemala zdobiť šéfa advokátskej komory. Ešte to mohla byť aj naivita, ktorá sa ľuďom najľahšie odpúšťa, ale to sa už len snažím nájsť to menej zlé a pochopiť nepochopiteľné u človeka z elity. Samozrejme nebol opäť sám, ktorý takto zlyhal, ten zástup je tiež dosť dlhý (Zuzana Zvolenská, Tomáš Malatinský, Vazil Hudák, Juraj Draxler sú opäť len tie najznámejšie prípady, ktorí veľmi asi nebudú spomínať svojim vnúčatám a pravnúčatám, že boli raz vo Ficovom kabinete).
RF po voľbách dominantne vládol až prišiel rok 2014, v ktorom boli voľby prezidenta a RF sa musel rozhodnúť či bude kandidovať. O tom, že SMER je mafiou svedčí aj odpoveď jedného z poslancov SMER-u, keď sa ho novinári opýtali, či by mal ich predseda RF kandidovať na prezidenta alebo nie. Ten úbohý poslanec mal tak obrovský strach povedať, čo si skutočne myslí o Ficovej kandidatúre, že zo svojich hlasiviek vydal informáciu totálne podriadeného človeka bez názoru a povedal asi toto: „akokoľvek sa pán predseda rozhodne bude to dobré“. RF sa nakoniec rozhodol, ale nebolo to dobré. Prehral s dovtedy neznámym Andrejom Kiskom, pričom nezabrali ani klamstvá a osočovanie jeho osoby. V roku 2014 začal postupný pád RF, pretože vyrábal väčšie, či menšie chyby, čomu sa ani nemožno čudovať, bol totiž pod dlhodobým tlakom a namiesto stratégov, ktorí by mu pomohli, bol obkolesený len lotrami, podvodníkmi a aparátčikmi, ktorí sú síce dobrí v dobrých časoch lebo vás istia a zobú vám z ruky, ale v zlých časoch, keď treba vymyslieť niečo nové a účinné, sú vám takíto ľudia nanič. Ba naopak, nie že vám pomáhajú, ale vy ešte musíte kryť chrbát aj im, pretože ak dovolíte niekomu kradnúť, tak tí hlupáci väčšinou nevedia kedy prestať. A aj pri tom všetkom boli staré známe krysy, ktoré sú dnes v HLAS-e. Nutné je však poznamenať na obranu krýs, že krysa ako taká je tvor inteligentný(čím vzdávam čiastočne úctu aj mnohým členom HLAS-u), nie však tvor verný, resp. len do istého času kedy to kryse vyhovuje, vtedy robí aj to, čo od nej chcete a očakávate. No akonáhle krysa cíti, že stráca svoje výhody a dnes dokonca môže cítiť aj omnoho väčšie nebezpečenstvo, môžete od nej čakať aj to, že na vás zaútočí.
Rok 2014 je v živote RF doslova symbolický. Bol to totiž rok, kedy mal RF odísť z politiky. Samozrejme odísť z politiky môže človek kedykoľvek sa mu zachce. Sú aj známe a úspešné príklady odchodov ako napr. odchody Daniela Lipšica a Ivety Radičovej, ktorí aj po odchode z politiky ostali verejne činní, rešpektovaní a úspešní vo svojom profesionálnom živote. Avšak na takýto dobrovoľný odchod z politiky potrebujete jednu jedinú vec, ktorú ohlasoval už tatíček Masaryk: „Nebáť sa a nekradnúť“. A keďže RF sa bál pretože dlhodobo sa okolo neho kradlo, alebo minimálne umožnil kradnúť svojim kumpánom (čím sa mu oni potom odplácali), nemohol v roku 2014 len tak odísť a užívať si to čo nadobudol (alebo čo mu jeho priatelia akože "darovali"). Pokúsil sa teda o tzv. poloútek na prezidentský post, no ten mu nevyšiel, takže potreboval hľadať novú únikovú cestu, ako z kola von a pritom neísť s kožou na trh.
RF sa otriasol a išiel do parlamentných volieb v roku 2016, ktoré síce dopadli patovo, s nádejou na reštart. Pod rúškom záchrany Slovenska pred Kotlebovými extrémistami (s ktorými si neskôr celkom rozumel) vytvoril „zlepenec strán“ ako on sám tituloval podobné zoskupenia. Vo vláde mu nevadili ani Maďari, ktorých dovtedy považoval za rozbíjačov štátu a ani Procházkova Sieť (ako vždy, účel svätí prostriedky). Samozrejme vláda vytvorená v roku 2016 nebola kompaktná, ale ako tak fungovala. Rozdiely medzi stranami boli obrovské, ale vždy to nejako ukočírovali. Ale tlak v hrnci stúpal.
V roku 2017 prišli voľby do VUC a RF utrpel ďalšiu trpkú prehru a začal tušiť, že sa blíži jeho koniec. Najneskôr vtedy začal nadmerne piť, pretože z jeho úst začali vychádzať perly, akoby nebol pri zmysloch. Zo všetkých spomeňme aspoň niektoré:
„Ak do nás niekto hodí kameňom, tak mi do neho dvoma“, zaznelo napr. z jeho úst na sneme v decembri 2017 (pozdravujem všetkých cirkevných predstaviteľov, ktorí mu naivne naleteli)
Dalo sa teda tušiť, že s RF to už nebude dobré a našiel sa dokonca aj jeden relatívne slobodný človek v strane SMER na vysokom poste, ktorému bolo jasné, že takto sa ďalej nedá ísť a na spomínanom sneme v decembri 2017 zložil svoju stranícku funkciu, aj keď zo strany a vlády ešte neodišiel. Bol to Marek Maďarič, ktorý dokonca na tom sneme zožal nefalšovaný potlesk od straníkov, ktorým bolo tiež jasné, že má MM pravdu a SMER sa ženie do záhuby, ale na rozdiel od MM nikto ďalší významný zo SMER-u nestrečkoval (mnohí ani nemohli). Predsa len podmnožina krýs ešte stále cítila, že špajza je dosť plná a že sa bude dať ešte nejaký čas relatívne hojne priživovať.
No potom prišiel 18. februára 2018 a RF vystúpil na zjazde Českej sociálnodemokratickej strany (ČSSD) kde odzneli tieto 2 výroky:
„Ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele“, týmto vlastne politickú stranu prirovnal k bordelu a členov strany k prostitútkam, čo v prípade strany SMER samozrejme je celkom trefné prirovnanie (pozdravujem všetkých poslancov za stranu SMER od roku 2002 až dodnes), no sú aj normálne strany, kde to funguje presne naopak a ak sa nedarí tak vymenia naopak "bordel-mamu".
Avšak v ten deň zaznel ešte jeden omnoho dôležitejší výrok z jeho úst a to tento:
„Keď do pekla, tak na veľkom bielom koni. A ja som pripravený na takomto veľkom bielom koni do toho pekla skočiť“. Ten výrok je svojím spôsobom seba-apokalyptický a šialenosť je už len na niečo také pomyslieť (nie to ešte verejne vysloviť). Neviem, či bol RF v čase tohto výroku na alkohole alebo na drogách alebo napodiv triezvy, ale nikdy ten výrok verejne neoľutoval a akoby si sám na seba privolal expresné prekliatie, ktoré už o 3 dni malo prísť v znamení jeho 2. čiernej labute, ktorou bolo zavraždenie Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Biele lipicány mali skôr ťahať koč s novomanželmi Jánom a Martinou (ktorí v tom čase pripravovali svoju svadbu), ale RF im ich akoby symbolicky ukradol a s jedným z tých bielych tátošov sa rozhodol skočiť do temnoty, ktorej sa každý súdny človek na míle vyhýba.
koniec 2. časti - zajtra posledná časť.
