Róbert Mistrík bol vlastne napadnutý svojimi spojencami a to len z jediného dôvodu a síce, že vyjadril trošku konzervatívnejší (ja by som to nazval na dnešnú dobu neutrálny) postoj k istým témam (povedzme hodnotovým) než zastávala prezidentka Čaputová (ináč aspoň zatiaľ si vo funkcii nevedie zle, aj keď stali sa aj chyby a osobne by som si tipol, že dnes by sa v spore o knihu (nie o obsah to predpokladám, že nie) postavila na stranu V. Palka. Pani prezidentka vyzerá byť ďaleko viac nad vecou ako mnohí z masy, ktorí ju podporovali, snáď sa nemýlim.
No a teraz sa niečo podobné ako Mistríkovi len v obludnejších rozmeroch prihodilo Karolovi Sudorovi (novinárovi Denníka N) viac tu a tu. Keď som čítal, to čo hovorí, čo sa mu stalo, videl som v diaľke hnedý izmus. No občas sa to stáva, že revolúcia požiera svoje vlastné deti (Jakobíni by vedeli rozprávať a s nimi Slánsky, Trockij, ten zoznam je ale veľmi veľmi dlhý).
Už pri útoku na Róberta Mistríka som žasol a popritom tušil, že aj progresivisti (zámerne ich nevolám liberáli) majú medzi sebou mnoho mnoho neliberálov (však pán Hvorecký s vašim statusom, osobne by som mŕtvych ľudí neťahal do svojej chabej argumentácie). Koniec koncov dnes je to von a to s takou razanciou, že sa to už nedá zakryť (presne tak ako M. Kotleba nezakryje ako sa strápnil (od času 1:40) v Nedeľu v relácii Na telo). Pokrok proste nezastavíš, aj keď ide presne opačným smerom.
Bojujú proti náckom (všetka česť im za to, je to i môj boj), ale keď sa dostanú do úzkych a pritom sa cítia byť silní (veď dav je veľký) tak zrazu sú dobré všetky prostriedky aj tie nacistické. Nadávky Palkovi do K....ov na soc. sietiach to je fakt úroveň hodná liberála(a to je asi to najmenej). Sudorovým deťom priať smrť atď. Vidím, že sme sa ako spoločnosť nikam neposunuli od roku 1989, práve naopak vtedy som mal pocit, že ľudia sa majú chuť spájať a medzi ľuďmi vládla povznášajúca atmosféra, akú som už odvtedy nezažil.
Kritizujú náboženstvo, ale v podstate vytvárajú nové náboženstvo, síce bez metafyziky, bez kanónu, bez jasného čelného predstaviteľa, ale za to s jasnými požiadavkami a idú hlava nehlava (ako ten buldozér s radlicou, pretože vidia hnoj a nie človeka). Opakuje sa to stále rovnako, presne ako akákoľvek iná totalita (či komunistická, fašistická alebo cirkevná). To fakt všetci zabudli, že vyhrá ten, kto si získa ľudí láskou a nenásilne, keď ľudia začnú konať dobrovoľne a bez hlavne revolvera na spánkoch. Ježiš už dávno ukázal všetkým ako získať masy bez jedinej zbrane a výstrelu, veď takto isto prehrali komunisti rok 1989, zľakli sa ľudí, ktorí bojovali proti násiliu. Bol som v tom úžasnom dave, viem čo hovorím.
Keď človek/skupina poprie svoju základnú ideu, akoby popreli samých seba. A tak si Vladimír Palko môže pripísať na svoje konto jednu víťaznú bitku, o ktorej nemal ani tušenia, že sa odohrá a môže sa kľudne cítiť ako Vincent Vega a Jules Winnfield (2 postavy z filmu Pulp fiction), okolo ktorých v prekvapení lietali guľky a ani jedna ich nezasiahla (Jules v tom videl Božie znamenia a prežil, Vincent nie a podobne nepochopiteľne zomrel).
Občas sa to človeku stane, že zvíťazí pretože sa vybral opačným smerom ako väčšina. Ak by som bol dnes v progresivistickom tábore (v ktorom je aj kopec hodnotných ľudí, ktorých si je za čo vážiť, aj keď s nimi nemusíme vo všetkom súhlasiť) tak by som si sám pre seba povedal: "Ale sme dopadli" (keď som počul o tom hnoji 1. krát, tak som si to tiež musel povedať). Vedel by som aj našepkať, kde hľadať rady, je taká jedna hrubá kniha, kde je veľa poučných príbehov.
A Keď sme už pri Biblii a Pulp fiction, krásne to prepája jeden verš z knihy Ezechiel presnejšie 25:17, ktorý si môžete vypočuť v dvoch verziách od Samuela L. Jacksona (v úlohe Julesa Winnfielda):
1. krát je ten zlý
po tejto scéne vybehne z vedľajšej izby mladík, ktorý vystrieľa celý zásobník, ale Vincenta a Julesa nepochopiteľne nezasiahne
a 2. krát ten osvietený
a takto končí celá sloboda, ak sa ocitne v nesprávnych rukách:
