Interrupcie by som rozdelil na tie, ktoré saposudzujú „problematickejšie“ a natie, ktoré sa posudzujú „jednoduchšie“. V tomto článku sa nebudem zaoberaťinterrupciami zo zdravotných dôvodov na strane matky, myslím že tu je situáciatakmer jasná a ani neexistuje nejaká relevantná strana, ktorá by ichnepripúšťala. Z rôznych ideologických dôvodov sa nechcem teraz anizaoberať interrupciami vykonanými z dôvodu znásilnenia a poškodeniaplodu, aj keď aj na ne mám svoj názor. Hoci sú tieto interrupcie veľmiproblematické, je jasné, že ich je minimum a ak by US ostal pri tejtohranici, do istej miery by sa jeho rozhodnutie dalo chápať, i keď skupinanespokojných by bola ešte stále dosť veľká. Nepoznám presné štatistiky, aletipujem, že vyššie spomínané dôvody sa podieľajú na celkových interrupciáchveľmi malým, ak nie mizivým percentom, takže sa nebudem venovať ani im.
Ostali nám tak interrupcie, ktoré sa vykonávajú nažiadosť ženy. V podstate by som ich nazval akousi alternatívnouantikoncepčnou metódou. Vznikajú za rôznych okolností, no v podstate sú zaich vykonanie zodpovedné dva faktory: strach alebo túžba zjednodušiť si život.Strach je často krát sprevádzaný situáciami, keď na ženu niekto tlačí, aby išlana potrat (partner, rodina, komunita, ...). Ďalšou situáciou, keď účinkujestrach, je situácia, keď má žena obavy, či to zvládne a chýba jej podporaod jej najbližších, ktorí ju síce priamo nenútia ísť na interrupciu, no žena simyslí, že sa od nich podpory nedočká a preto často zvolí navonokjednoduchšiu cestu. Z dlhodobého hľadiska sa však mnohokrát ukáže, že tácesta bola zlá (následné samovraždy, psychické poruchy, neplodnosť a takďalej). Situácie, keď účinkuje strach nie sú jednoduché, no mnohokrát sa dajúzvládnuť jednoduchšie než to na prvý pohľad vyzerá. Žena však potrebujev sebe nájsť silu a podporu a pochopenie, často krát to stačí aj odúplne cudzích ľudí. Nevraviac, že po narodení dieťaťa sa mnohokrát rozhnevanéstrany udobria, pretože samotné dieťa ich spojí. Dieťa má totiž veľkú moc,často krát len letmý pohľad do jeho tváre uhasí aj tie najneprekonateľnejšierodinné a partnerské spory.
Druhá veľká skupina interrupcií vznikáz kvázi ekonomických dôvodov žiadateľky a z nezodpovednéhoživotného štýlu. Je to často krát až nepochopiteľné, ale vyvstáva otázka, koľkožien má v skutočnosti ekonomické problémy v krajine, ktorá je členomEU. Ak berieme do úvahy to, že kvôli dieťaťu nebudem môcť ísť v lete kmoru, alebo nebudem mať dosť peňazí na kúpu šiat a podobne, potom je to nasmiech a zároveň na plač. Prípadne rozhodnutia typu, máme dve detia tretie už nechceme, lebo si to nemôžeme dovoliť. Ku takýmto vyjadreniamsa často krát pripája aj konštatovanie, že nie sme schopní zaručiť dôstojnýživot a výchovu dieťaťa. Vie mi však niekto zadefinovať pojem dôstojnýživot? Tri páry topánok, dvoje nohavíc, x hračiek, y kníh, mohol by byťtakto definovaný dôstojný život. Asi sotva, pretože vždy by sa asi našlirodiny, ktoré by túto podmienku nespĺňali a napriek tomu s láskoua sebazaprením sú schopné vychovávať deti. Tak isto je takto nemožnédefinovať dôstojný život, ak sa pozrieme do minulosti, pretože ak by satakto správali ľudia v dejinách, v niektorých obdobiach by sme potommuseli konštatovať, že možno 99% detí bolovychovávaných v nedôstojných podmienkach. Napriek tomu to prežilia nielen to, budovali civilizáciu, ktorej sme dnes pokračovateľmi. Čo bynám dnes títo už nežijúci predkovia povedali, možno len krátko a výstižne:„Radi by sme boli žili v takých nedôstojných podmienkach roku 2007!“
Je nepopierateľné, že tomuto svetu začal vládnuťkonzum. Chceme mať to, čo majú susedia; chceme mať najnovšie výdobytkytechniky, chceme sa zabávať a tak ďalej by som mohol pokračovať. Je jasné,že ak má človek takéto preferencie, potom je preňho dieťa veľkou brzdou. Hocisi snažím predstaviť niečo nie negatívne, vždy mi z toho vychádza, že jeza tým len osobné sebectvo a nezodpovednosť. Dnes žijeme vo svete, kde saukazuje, že máme v podstate viac ako potrebujeme, ale možno menej akosusedia, kamaráti, kolegovia. Peniaze sa stali modlou tejto spoločnostia tak nečudo, že sa menia aj preferencie ľudí. Ľudia si chcú užívaťa jedným z možných prostriedkov je aj sex. Sex na jednu noc, neveryvo vzťahoch, prostitúcia sú toho typickými sprievodnými javmi. Nečudo, že ak zatakýchto okolností dôjde k počatiu dieťaťa, človeku je pohodlnejšie sa hozbaviť, ako mu dať šancu aj za cenu nepríjemných dôsledkov, ktoré to prinesie.Interrupcie zasievajú do myslí ľudí nezodpovednosť. Namiesto zodpovednéhokonania si človek môže povedať: „Veď stále je tu ešte možnosť ísť na potrat.“
Kladiem si tú otázku už dlho: „Je v rovnováhes ukončením možného života, náš sebecký postoj? Je adekvátne zbaviť saproblémov, ktoré sme si sami spôsobili na úkor zabitia plodu?“ Položme na jednumisku váh potencionálneho novorodenca a na druhú misku naše sebectvo, čoby asi malo prevážiť u civilizovaného človeka. Argument, žev zahraničí je to bežné, a tiež sa to tam robí, mi hovorí, že tento národasi stráca rozum a schopnosť samostatne premýšľať. Nám nikto nemôže predsazakázať správať sa dôstojnejšie ako je to inde. To ako budeme žiť v tejtokrajine, záleží len od nás. Slovensku predsa nikto neprikazuje, aby sa tukradlo, vraždilo, klamalo, podvádzalo a podobne. To, že sa to robí ajv iných krajinách to nás nemusí zaujímať, naopak môžeme im ísť príkladomtak, ako oni nám idú príkladom v niečom inom.
Všimol som si, že v širokej verejnostidochádza mnohokrát k spájaniu zákazu interrupcií s cirkvou. Myslím, že bynemalo dochádzať k deleniu ľudí na veriacich a neveriacich, ale skôrna tých čo sa snažia o dobro, spravodlivosť a hľadanie pravdya potom na tých ostatných. Určite nie je málo ateistov, ktorí sú protiinterrupciám, len nechcú byť umelo spájaní s cirkvou, takže sav tomto probléme až tak neangažujú a naopak sú veriaci, ktorí buďmajú osobnú skúsenosť s interrupciou, alebo im to je jedno. Chcem lenpovedať, že toto predsa nemôže byť otázka viery. Je to otázka hľadania pravdyna otázku, od kedy si život zaslúži ochranu. Ako môže dospelý človek, ktorívie, že po pohlavnom styku môže dôjsť k oplodneniu, teda je dopreduinformovaný o možných dôsledkoch svojho slobodného konania, žiadať, abybol kvôli jeho strachu alebo egoizmu ukončený rozvíjajúci sa život. Ak máčlovek právo rozhodnúť sa pred počatím dieťaťa, už by nemal mať právo rozhodnúťsa potom keď je už počaté. Pretože kým jeho predchádzajúce rozhodnutie mať sexbolo čisto v jeho rukách a nebolo v konflikte s nikýma ničím, tak jeho následné rozhodnutie už je v konfliktes plodom (budúcim alebo rozvíjajúcim človekom).
Dám na porovnanie jeden príklad.Nejaký človek niekoho zavraždí, všetci to vedia a dokonca to aj onneoficiálne prizná, no nie sú proti nemu priame dôkazy. Takýto človek požívaprezumpciu neviny, nemôže byť odsúdený, je v podstate slobodný, lebo musúd nepreukázal vinu. Je na to jeden krásny slogan: „V pochybnostiach na straneobžalovaného!“ Je logické, že trestné právo sa musí byť definovanév týchto medziach, pretože inak by dochádzalo aj k justičným omylom.Týmto som chcel načrtnúť nerovnoprávnosť medzi človekom, ktorý vykonal niečozlé a nedovolíme si siahnuť na jeho slobodu lebo to nevieme na 100 % a medzi plodom,ktorý za nič nemôže a jeho možný príchod na svet predčasne ukončíme, lebosa nám to hodí. Ja v tom vidím obrovskú nerovnováhua nespravodlivosť. Ak teda máme pochybnosti o tom, kedy život človekazačína, nebola by na mieste radšej zdržanlivosť, tak ako v prípadoch,z ktorých jeden som v tomto odstavci spomenul.
Pred tým ako som začal písať tieto články som sinapríklad vôbec neuvedomoval, že plod má rozdielny genetický kód ako jehorodičia. Nezriedka má aj rozdielnu krvnú skupinu. Tieto informácie ma lenutvrdili v tom, že sa moje uvažovanie o potratoch asi neuberá zlýmsmerom. Informácia, že plod má už krátko po počatí rozdielny genetický kódod matky, mi hovorí, že buďto príroda alebo Boh mu dáva vstupenku na svet,niečo ako jeho pas, občiansky preukaz alebo rodné číslo a dáva mu to ešteskôr ako my vôbec o tom, že už existuje, niečo vieme. Ako by mu niečoalebo niekto mimo nás hovoril: „Toto je tvoj jedinečný kód a od tejtochvíle máš všetky práva a povinnosti ako ostatní.“ Týmto zároveň aj padáargument zástancov interrupcie, že plod je súčasťou tela ženy a že sis ním môže robiť, čo chce. Plod je totiž len dočasne spojený s telomženy.
Ďalší veľmi obľúbený argument zástancov potratovje ten, že plod nie je schopný samostatného života a že jeho vývoj nie jedokončený. Vyvrátiť tieto tvrdenia je myslím veľmi jednoduché. Samostatnéhoživota nie je schopný ani novorodenec, ani hocikto, kto je vážne chorí, pretožepotrebuje pomoc. V zmysle spomenutého tvrdenia by bolo asi prípustnékaždého samostatne neschopného jedinca odpraviť zo sveta, ak by nám to právenevyhovovalo. Argument, že plod ešte nie je vyvinutý človek, je tiež postavenýna vode. Vývoj totiž nie je ukončený ani u detí, ktoré sa kontinuálnevyvíjajú až do približne 15 – tich rokov, prípadne aj vyššie. Jediný podstatnýrozdiel medzi plodom a dieťaťom je ten, že plod je umiestnený vnútri telaženy, s ktorou je spojený, no v podstate sa vyvíja rovnako akomesačné dieťa, dvojročné dieťa atď.
Tak isto nechápem argument, že sa rozbehneinterrupčná turistika, tajné potraty, čierny obchod atď. Veď presne toto istéfunguje aj s drogami, prostitúciou, hazardnými hrami atď. Potomv zmysle toho argumentu by sme mali asi legalizovať drogy, čo by mi vadilomožno aj menej v tomto kontexte, pretože ak si človek ničí život drogami,priamo ho ničí len sebe, zatiaľ čo pri interrupcii zasahujeme do práva tvoras jedinečnou DNA. A čo sa týka nelegálnosti potratov, tov podstate funguje asi aj dnes, pretože po 12 alebo po 24 týždni súzakázané. Prečo sa potom nezrušia aj tieto hranice, veď je tu stále riziko, žetieto hranice niekto nedodržiava.
Ďalšia nerovnováha medzi plodom a ženou,ktorú je treba spomenúť, leží aj v politickej rovine. Kým plod nemáhlasovacie právo, žena i muž ho majú. A preto sú možno niektoréstrany také „liberálne“ alebo naschvál nejednoznačné v tejto otázke. Bojasa, že stratia svojich voličov. Ľudia totiž milujú slobodu, na druhej strane savšak strašne radi vzdávajú zodpovednosti a interrupcie túto nerovnováhulen prehlbujú. Morálne najvyspelejšínárod by bol asi ten, ktorý by nemal žiaden zákon o interrupciách, žiadneženy by o ne nikdy nežiadali a nijaký lekár by ich nikdy nevykonal.Viem je to len utópia.
