Mojou jedinou istotou bol inštruktor. Autoškolák Zoltán. Moholmať tak cez štyridsať, ale staral sa o seba. Každý deň nový melír. Hnedá –blond – hnedá. Mal o sebe predstavu, že je strašný švihák. Chodilv koženej bunde. Vo vlasoch musel mať vždy slnečné okuliare.
Sedel vedľa mňa, rozvalený a večne telefonujúcis nejakou ženou. Zoltán bol muž otvorenej mysle. Sex cez telefón bol preneho bežná vec. Tie najintímnejšie veci z jeho života som dostávalnaservírované ako na tanieri, priamo za volantom. Zatiaľ čo ja som horúčkovito analyzoval dopravnú situáciu,on hral svoj obľúbený mini kvíz s obeťou na druhom konci linky. Mini kvízzačínal jednoduchými otázkami: „No zlatíčko, aké máš prádelko dneskaj na sebe?“ , alebo:
„...čo hovoríš na môj nový melír, ladil ti včera s vankúšmina posteli?“, cez „Prídeš dneska na večeru?“
Až po „..joj mačiatkomoje, vieš čo, na večeru sa hneď vykašlime, ja mám strašnú chuť na teba. Potomsa napapkáme, veď uvidíš ako ti vytrávi...“
Občas som mal pocit, že on vlastne ideálnejšie miesto natakúto vrúcnu horúcu debatu so svojou polovičkou ani nepozná. Keby neboloautoškoly, Zoltánov sexuálny život ostane navždy neprediskutovaný. Potom zložil telefón. „Tunak zaboč doľava.“ „Nie doprava, doľava.“
„Koľko krát ti mám vravieť, keď nevieš kde je vpravo, napíšsi na ruku malé péčko...“ rozčúlil sa z času na čas.
Dodnes poriadne neviem, kde je vpravo a vľavo,a to mám už vodičák pomaly dva a pol roka.
Chvíľku ma preháňal po prašných uličkách Bratislavy. Potomsme zastavili. „Kyslo“, tak ma totiž prekrstil „tu si už bol?“ „Kde ako?“ „No tu.“
Stáli sme pred obchodom. Nad výkladom bolo veľké čierne logoAdidas.
„Toto“, významne ukázal hore „je autletová predajňaadidasiek. Tu nájdeš to najlepšie“ tvrdil Zoltán. Vystúpil. „Tu počkaj“ odporučil mi.
Po chvíli sa Zoltán vrátil s krabicou. Na veku boli tripásiky. Sadol si vedľa mňa, krabicu hodil na zadné sedadlo.
„Kyslo, ideme.“
„Jednotku.“
Po pár sekundách som sa s ťažkosťami rozbehol.Prevodové stupne sa radili ťažko. Občas to nevydržal. Vtedy začal radiťnamiesto mňa.
„Fúúj, Kyslo, potíš sa jak tchor, krista!“
Otrel som si vlhké dlane o stehná. Bol som nervózny.
Zolo si to všimol. Napadlo ho, že ma mohol nejako uraziť,alebo tak. To nechcel. Bol dobrák.
„Kyslo, mal si už babu?“
„Jasné.“
Čo iné som mohol povedať takému sexistovy ako bol Zoltán.
„Ále, myslím takú poriadnu.“
„Nó, aj hej“
„Sa stavím, že v posteli vám to muselo krásne klapať“
„Hehe“ uškrnul som sa „prečo?“
„No šak, keď si taký upotený aj pri sexe, tak vám to musíbohovský kľzať. Jak po masle...“
Hurónsky sa rozrehotal.
Zazvonil mu telefón.
„Áno zlatíčko? Ahoj. Dnes nemôžem. Idem s chlapmi napivo. Budeme pozerať hokej“
Zložil.Žmurkol na mňa.
„Kyslo, musíš to robiť jak ja. Vidíš, všetky ma chcú.“
„Tutok doprava.“
„Nie doľava, doprava! Krista, Kyslo, čo robíš!“
„Hentam zastav.“
Zastavili sme predpredajňou dlažby a sanity. Vo výklade sa blýskali vodovodné batérie. Môjautoškolák vo voľnom čase prerábal svoj byt.
Teraz je na rade kúpeľňa.
„A nie je tu zákaz státia?“ kývol som hlavou na značku.
„Kyslo, neprovokuj. Vyhoď všetky smerovky a čakaj.“vystúpil z auta a ráznym krokom vykročil ku vchodu.
Po piatich minútach sa vrátil. Nasadol do auta.
„Nič tam nemali. Kyslo, náhodou nevieš kde by sa dali zohnaťpekné kachličky do kúpeľne?“
„Neviem o ničom takom...“
„Zháňam klasické vzory. Hnedé alebo sivé. Žiadne kvetinkya blbosti.“ Rozvalil sa na sedadle. Zo šuplíku spolujazdca vybralvanilkový extrakt, vôňu na poťahy do auta. Zatriasol s ňou. „Kyslo, vieš čo ženy milujú?“ „Čo ?“
„Keď muž vonia.“
Významne na mňa pozrel a strekol sivanilkovú vôňu na šiju a pod pazuchy.
O chvíľu zapáchal ako Lada Samara suseda, ktorý obchodoval s aromatickými stromčekami do áut.
Vydýchol si a pozrel na hodinky.
„Kyslo, ideme naspať, dnes už toho bolo dosť“ „Jednotku....“
