Stáva sa zo mňa narcis, nebohý brat tulipána, čo vyrastalv záhrade mojej babky z maminej strany.
Moje vety rastú v tvojom sade len tak, ako sovine pery.Sú plné prázdnych myšlienok a horúcich odvarov. Tečú z kanvice nakávu, dolu briežkom ako kuchynským pultom. Kvety na záclone zvädnú podobne akozhasne nočná obrazovka televízora. Stále nechápeš?
Lacné pokusy. Do jednej ruky zober slovo a chyť ho za chvost.Do druhej ruky veľkú palicu. Zažeň sa tak, že budeš počuť švih, koniec paliceprekročí rýchlosť zvuku ba možno aj rýchlosť svetla a praskne vo vzduchu. Ako bič. Potom udri do slova.
Rozbije sa na milión drobných častí a ver, už to nebudútie drobné náplasti, ktorými sa chlácholí duša. Ostanú len prázdne slabiky. Párkrát urob to isté s vetami a máš to. Prázdny život a samé masky. Zase nechápeš?
Behám po dlhých cestách, úplne bez váz. Nemám pre vás žiadnekvety. Viem písať aj žvásty, aj pre kone, aj pre krásky.
