Túru sme začali v osade Železnô, kde sa nachdza ozdravovňa a domčeky, ako z rozprávky.
Cesta dolinou popri potoku bola zaujímavá, najmä na miestach, kde bolo treba potok prekračovať, raz na jednu, raz na druhú stranu, ale malo to svoje čaro.
Po vylezení z lesa, sme sa ocitli na polane Žitnisko, podľa smerovníka z roku 1987 a podľa toho novšieho sme boli v Ráztockom sedle. Od vrchola nás delila hodinka. Dúfali sme, že sa mraky pohnú opačným smerom.
Keď ustupovali, miestami bolo vidno až do Vysokých Tatier, na Kriváň.
Tu, vstupom najprv do lesa a potom prudkejším stúpaním začala náročnejšia časť túry, ale musím priznať, že aj krajšia. Veď posúďte,....
Odmena na seba nenechala dlho čakať a vrchol Salatína už bol na dosah.
Salatín sa nám odmenil kruhovým výhľadom. Liptov a Liptovská Mara ako na dlani,...
Ružomberok v objatí hôr,...
a pri pohľade ďalej aj Malá Fatra a typický Rozsutec.
V noci sa pod Salatínom pravdepodobne prechádzali lesné víly a ujo Mrázik a na steblách trávy zanechali ligotavé poklady.
Ešte posledný pohľad naspäť, keď ustúpila aj hmla, aby Salatín vyzeral na fotke, ako z Ruskej rozprávky a tie sa veru mne páčia, rovnako, ako sa mi páčil tento výlet.
Ešte chcem na záver pozdraviť a poďakovať novému turistovi v mojom okolí, ktorý tento výlet vymyslel a zorganizoval.
