Ranný budíček bol krutý, ale prvé kroky a túru z najbližšieho parkoviska za Lysou Poľanou k Morskiemu Oku Dolinou Rybiego Potoku sme mohli začať dosť zavčasu na to, aby sme stihli turistický plán. V pláne bolo urobiť si pekný okruh, najvyšší bod našej trasy bol v mape zapísaný ako Hrubý štít (2175 m.n.m.).
Dvojhodinová cesta dolinou nám ceľkom rýchlo ubehla. Mali sme asi šťastie, lebo sme našli zopár poľských drobných, ale asi väčšiu radosť nám urobli Mengusovské štíty, ktoré sa nám nečakane ukázali. Pár drobných mám však doteraz v peňaženke, treba ísť opäť do Poľska :-)
Poľské varovanie pred lavínami sme vnímali len okrajovo, skôr nás zaujala chata pri plese.
Pohľad na pleso oblkopené štítmi je takmer neskutočný. Teplý čaj a čosi pod zub nás povzbudilo kráčať ďalej. Vlastne sa stačilo len zahriať, pretože sneh, ktorý nám vŕzgal pod nohami sám udával tempo. My sme si len vychutnávali cestu a boli zvedaví, aký výhľad bude o pár metrov vyššie a z iného uhla pohľadu.
Slnko zalievali štíty a v diaľke toľká krása..., na ľavo bolo vidno Belianske Tatry, kde sme boli len nedávno.
Po vychodenom chodníku sme ceľkom rýchlo naberali nadmorskú výšku, hoci sme sa neustále museli otáčať a obdivovať neskutočný výhľad.
Nebezpečne vyzerajúci štít, sme neskôr podľa pohľadnice identifikovali ako Mních (2070 m.n.m.). V žlabe pod ním sa čosi pohybovalo, fantázia nahovárala že to určite budú kamzíky. Foťák a dobré oči nás potom presvedčili o tom, že to boli ľudia.
Niekoľko strmých úsekov a nad Morským okom už bolo vidieť aj Czarny Staw. My sme však po krátkej pauze kráčali ďalej, až kým sa nám nezačala strácať cesta. Chodník mal viesť do žlabu medzi štíty, lenže pod padnutou masou snehu sa stratili aj vychodené stopy, ktoré sme doteraz prenasledovali.
Nuž dali sme si oddych, aspoň že na čaj a premyslíme ako pôjdeme ďalej. Ja som pozerala tú kôpku snehu, skúšala som aká je hlboká - miestami som sa prepadávala doslova "po zadok". Zrazu ma tak zaujalo, že zo skál oproti mne padal sneh, lenže to nebol len taký sneh. Stihla som povedať tak "lavína" a uskočiť a pár sekúnd na to tesne povedľa mňa aj preletela lavína.
Lenže ono to nie je ako vo filme, keď ktosi zakričí lavína a všetci utekajú. Toto vlastne našťastie taká lavína ani nebola, ale tak masa snehu ktorá padla mohla mať na dĺžku cca 75 metrov, na šírku pri nás, čo bolo asi tak uprostred 3-4 metre a boli to veru riadne hrudky.
(Miesto odkiaľ to padlo)
Nuž cesta bola zarúbaná a hoci sme boli necelú hodinku od najvyššieho bodu našej túry museli sme zvažovať návrat. Nechcelo sa nám, predsa, keď sme sa vybrali tak ďaleko a je tak jasno....
Nakoniec sme to predsa len otočili a vrátili sa na chatu, aspoň sa zohriať na polievočku :-).
Cestou dole je aj možnosť sa odviezť na vozoch a zažiť jazdu ako z rozprávky, ale keď sme videli ako sa z koníkov parí ( to nie je až tak neostrá fotka), tak sme radšej pridali do kroku...
