Výstup sme začali skoro ráno v Kraľovanoch. V pláne bolo výjsť na Žobrák z neho vystúpiť na Stoh, prejsť sedlom Medziholie na Osnicu a popod Magury prejsť do Párnice. Ťažký a dlhý deň pred nami.
Zrána nás sprevádzala ešte hmla, ale spoza ňu sa už predierali prvé lúče slnka a z horských potôčikov pili srnky. Odfotiť ich je umenie. Mne sa podarilo odfotiť len ich zadné časti, ale nebudem Vás predsa strašiť takými fotkami :)
Tušili sme však, že to takto nebude celý deň a slniečko predsa len vykukne.
Chodník bol uprostred vymytý vodou a tak sme raz išli po pravej raz po ľavej strane.
Postupne sa nám otvárarali výhľady. Tu je výrazný a ľahko rozpoznateľný najmä Šíp.
Postupne sa hmla rozplývala a zbadali sme Stoh. Ach jaj, vyzerá to ešte na náročný výstup.
Najprv sa však bolo treba dostať na Žobrák. Je to trocha prudší výstup. Na jeho vrchole je niekoľko skál, kde sa dá posedieť a pokochať sa výhľadom na Malú Fatru, najmä na časť okolo Chlebu.
To však treba ešte prejsť okolo nebezpečne vyzerajúceho stromu, ktorý vyzerá, že ide každú chvíľku spadnúť.
Na Žobráku je nenápadná tabuľa označujúca vrchol a výšku 1308 m.n.m a človek sa môže potešiť krátkemu zostupu, ktorý nasleduje. Treba predsa nabrať síl, to najhoršie na ceste len prichádza.
Nasleduje veru prudký a nekonečný výstup už na vrchol Stohu. Ak mám pravdu povedať, tak sa mi vôbec nechcelo, ale aspoň sa dalo posedieť na zemi, ktorá bola na pokročilú jeseň (17. november) nezvyčajne teplá. Vzhľadom na to, že Stoh je lúčnatý kopec, tak ponúka viac než vynikajúce výhľady na všetky okolité strany. Orava, ale aj Liptov ako na dlani. Tu Veľký Choč(viac na ľavej strane) a Šíp(od stredu do pravej strany fotky).
Stoh - 1607,4 m.n.m a konečne hore. Trvalo nám to síce dlhšie, ako sme predpokladali, ale došli sme a ja som tu išla najmä pre pohľad na fotke nižšie...
Áno, celú túto útrapu som podstúpila kvôli pohľadu na môj snáď najobľúbenejší kopec či horu na Slovensku - Veľký Rozsutec.
Skvelé výhľady sú samozrejme aj na hrebeň Malej Fatry, do ktorej Stoh patrí. Veľký Kriváň, Chleb, Steny,...
samozrejmä Vrátna dolina
a netreba zabudnúť na Osnicu, ktorá na nás čakala cestou na zostupe.
Takže po zaslúženom oddychu čakal pomerne strmý zostup do sedla Medziholie. Cestou sme dokonca stretli nejakú chlpatú potvoru, ktorá sa nás však zľakla a radšej sa zakrútila do klbka.
Keby nebola jeseň a mali by sme viac času neváham a vybehneme ešte na Rozsutec, ale naozaj to nešlo a tak nám na ceste do Párnice stála Osnica - 1362,8 m.n.m. Výstup na ňu nebol dlhý a oproti stúpaniu na Stoh to bola malina :)
Osnica má z opačnej strany úplne iný tvar. Tu - v Strunglovom príslope sa križovala naša modrá značka so žltou. Tešili sme sa, že sme išli tadiaľto dole, lebo z Párnice na Osnicu to musí byť v poslednej časti výstupu veru náročné. Zaujímavý aj pre nás bol najmä úsek, keď sme zostúpili okolo Magúr, nenápadných kopcov a v lese uprostred turistického chodníka sa objavila ohrada. Obísť ju treba z ľava, alebo z prava. Je to vlastne jedno, lebo presne oproti - na konci ohrady bolo vidno turistickú značku na strome. Prečo sme nepreskočili plot a nešli uprostred? Nuž rozdupaná lúka od kravičiek a plná lajna a blata nevyzerala moc lákavo.
