Myslím si, že tie tety v obchodoch a usmievavý predavači si už musia myslieť, že majú to nejké dejá vu keď vidia stále tých istých ľudí denne aj štyri krát ako sa zúfalo snažia zo všetkých tých vianočne ozdobených poličiek niečo nájsť pre tých svojich ľudí. No a presne takto som dnes behala aj Ja.
Keď som si to takto nejak uvedomila, musela som zastať a povedať si dosť. Tak som sa pretlačila pomedzi všetkých tých vianoce chtivých ľudí do stredu mesta, kde boli ešte navyše nejaký hladní, na obednej pauze a našla som prvý stánok. Môžem klamať??? No dobre, to on, on volal na mňa, šírila sa z neho vôňa a lákal môj žalúdok. Vedľa neho bol podobný s vareným vínom a lákal nejakých pochybne vyzerajúcich ľudí asi rovnakou silou. Ale na tom mojom mali tabuľu, že francúzske palacinky. S džemom, nugátom a medom. Vianočný je med, takže výber bol jasný. Veľká palacinka potretá medom, šlahačka, posypaná orechmi, uhľadne zabalená a poliatá čokoládou, len vyskúšať. Zjesť a aspoň sa tváriť pri tom slušne. Však ľudia na mňa aj kukali, že či sneží, ale to bol len cukor okolo úst. Zabudla som aj na darčeky, veď aj zajtra je deň a do vianoc ich ešte pár ostáva, tak čo, a s toľkým cukrom v tele som sa aj s tou predstavou zajtrajšieho ďaôšieho nákupu ľahšie zmierila.
Dokráčala som si veselo domov a hádajte čo bolo na obed. Nejaká polievka a palacinky, neboli síce také pekné, ale treba spraviť maminke radosť že sa na nich natrápila, tak som dve zjedla. A úsmev na maminej tvári keď ma videla jesť, to je tiež vianočná atmosféra. Aspoň si myslím,...
