(Rozsutec, ešte ďaleko, prvý výhľad, neďaleko od Kraľovian)
Ciest hore je niekoľko, ale vždy sa treba dostať najprv do nejakého sedla, či už je to Medzirozsutce (1200m) alebo Medziholie (1185m), kde sme prišli my, lebo z Ružomberka je najbližšie ísť do Kraľovian, odtiaľ asi pol hodinu popri ceste smerom na Dolný Kubín a pri horárni sa dať do ľava na zelenú značku a ňou 2 hodiny dolinou Bystričky (445m) až do spomínaného sedla.
(Po nezáživnej ceste, po výjdení z lesa sa zjavil...)
(Toto je fotka už zo sedla, pred náročnejším výstupom si treba aj posediť pod strieškou.)
Táto cesta je takmer nezáživná, najprv ide asfaltom, potom štrkom a nakoniec lesom. Treba si však pripomínať, že to najlepšie ešte len bude a to začína už od sedla. Tu je aj prístup z Oravy, presnejšie zo Štefanovej, nešla som tadiaľ, ale turisti vždy vravia, že je to krajšie. Túru, už na Rozsutec, či z neho neodporúčam neskúseným turistom v šľapkách a už vôbec nie rodinám s malými deťmi. Sú síce ohybnejšie, ale vždy keď ich vidím tu loziť po skalách, tak sa o ne bojím hádam aj viac než ich rodičia. Zo sedla na vrchol tohto krásneho kamenitého kopca, ktorý zdobí železný kríž je to len 1 hod a 15 min. Lezenie po skalách, miestami neschodným terénom,
keď sa musíte držať reťazí, ktoré sú tu veľmi dobre umiestnené dá zabrať nielen nohám, ale aj rukám, ale keď sa rozhodnete oddýchnuť si, zastanete a poobzeráte sa dokola, tak ten výhľad za to určite stojí a to ešte nie je všetko. Postupne sa v diaľke črtajú Západné Tatry, bližšie veľmi dobre vidno Veľký Choč a takmer hneď vedľa je Malá Fatra, od Stohu, ktorý je hneď vedľa Rozsutca, cez Chleb až po Fatranský Kriváň. Z vrchu vidno aj Malý Rozsutec a učupené žilinské dedinky.
Zaujímavé sú aj sklané bralá Rozsutca, najmä pod vrcholom, taká, akoby oddelená časť. Rozsutec je známy a tak je tu aj turistov pomerne dosť. My sme za celý deň stretli asi tak 300, hoci možno nie všetci išli hore. Vyskytuje sa tu aj niekoľko zaujímavých rastlín a pri troche šťastia a trpezlivosti sa dajú odfotiť aj motýle.
Príroda je tu chránená a tak je tu aj dočasná uzávierka niektorých prístupových ciest na vrchol od 1. marca do 15. júna, ktorú treba rešpektovať.
(Fakt netuším, ako sa volajú, ale sú krásne...)
Po niekoľkých vrcholových fotkách, kochaní sa po okolí sme išli smerom na Malý Rozsutec, hoci sme naň nevyšli, pretože ako niektorí členovia našej skupiny poznamenali sú tam zápchy a na semafore svieti červená. Bolo vidno zástupy ľudí smerujúcich hore a tak sme si ho len obzreli len zo sedla pod Tanečnicou.
(Pohľad na Malý Rozsutec a cestu k nemu, do ďalšieho sedla)
Pri menších či väčších prestávkach som už takmer nevydržala ani sedieť. Nie som moc obdivovateľ jednotlivých rastliniek, ale tie, ktoré sme videli tu, človek bežne na lúke nevidí a pekne vyzerajú aj na fotkách. Zaujímavé je to aj, keď letí okolo motýl, či už je to Babôčka pŕhľavová, alebo známa Babôčka pávooká so známymi očkami.
Na kameni sa vyhrieva Babôčka pŕhľavá,...
... na kvete vysedáva známejšia pávooká,...
(Tak tu sme boli len pred chvíľkou, hmm...)To nás už čakali postupne aj spomínané rebríky jeden dokonca 44 stupienkový, vodopády a bralá v Dolných Dierach.
Niektoré skaly sú šmykľavé hoci sa aj tu vyskytujú reťaze pre bezpečnosť a prichytenie sa, je to o čosi náročnejšie ísť nimi smerom nadol, najmä keď z každej strany čaká niekto, kto pôjde po vás .
Túto trasu akoby uzatvárala časť nazývaná právom Tiesňava, (obrázok dole)
pri Terchovej, či presnejšie v časti nazývanej Biely Potok, kde je prvá tabuľa značeného náučného chodníka, pre nás to však bola posledná.
Niektoré žiaľ nevydržali, či neodolali agresivite, dúfam že nie nevychovaných turistov.
Na záver len, poznámka pre tých, ktorých nečaká dole príbuzný a odvoz na aute. Autobusová zástavka je asi 300 metrov smerom dole a idú odtiaľ autobusy smerom do Terchovej. Ďalší, väčšinou prípoj ide potom z Terchovej do Žiliny. A snáď ešte, dajte vedieť, ako sa páčilo Vám...
