Hela – niekdajšia vodkyňa „včielok“ - čo sú v skautskom poňatí malé dievčatká začínajúce skautovať - mala narodeniny. Už také šedivejšie i keď duchom mladé. Dcéra celiatička - dnes veľká skautka, takmer roverka, vytvorila pre ňu darček - ozaj originálny „lapač snov“. Bola to nádherná vecička - akési kruhové makramé ozdobené pierkami a korálkami a dotvorené vlastnou fantáziou.
„Mami, poď so mnou!“ - zaprosíkala. Nerada chodí sama. Ako veľmi sa mi nechcelo... Občas sa mi to stáva. Nemám najmenšiu chuť ísť medzi ľudí. Miesto seba som jej strčila do rúk bonboniéru: „Nejako ma ospravedlň.“- zablekotala som nepresvedčivo.
Keď sa vrátila o dve hodiny domov, doniesla báječné „mňamky“ ako pozdrav od Hely, ktorá nás čakala a s ktorou si výborne pokecala. Cítila som sa mizerne. Avšak aj napriek duševnej mizérii som musela na naliehanie dcéry ochutnať onen „zázrak“. A to vám poviem, bol vysoko jedlý! Posúďte sami.
100g kryšt. cukru - upálime na karamel a pridáme 1 HERU a rozpustíme s karamelom (nenecháme vrieť) - dosť sa to ťahá, chce to trocha trpezlivosti.
Pridáme:
3 PL medu
150g posekaných orechov - môžu byť aj mleté
50g hrozienok
100g čokolády
250g kukuričných lupienkov
- zamiešame a lyžičkou vkladáme do papierových košíčkov a necháme stuhnúť. Hotové mi pripomínajú malých ježkov.
V našej rodine malo „onô báječnô“ premiéru na Veľkú noc. Chutilo hlavne tým mlsnejším, tým fajnšmekrovatejším a všetko sa samozrejme minulo, rozplynulo. Ešte skôr ako karamelové burizónky, jemný bezlepkový metrový koláč, penová torta, ...
Ostali len prázdne papierové košíčky a sladká chuť v ústach.
Hela tento recept doniesla tuším z Bolerázu.
Bezlepkové kukuričnolupienkové báječnô
Tomuto originálnemu receptu pre dcéru celiatičku a následne pre celučkú rodinu, ktorý nie je z mojej dielne, predchádzala pre mňa dosť zahanbujúca príhoda.