Chcela by som byť úsmevom na tvárach ľudí. Môcť sa občas povystierať od ucha k uchu a usadiť sa na perách každému, kto to práve potrebuje. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, celiatické recepty, ľudia okolo mňa, zo šuflíka, Súkromné, Knihy, ktoré čítam
A oslavu mladosti v odovzdávaní zelených stužiek má za sebou už aj druhá dcéra, ktorú v častuškách (básničky vystihujúce najpodstatnejšie črty toho-ktorého maturanta) označili prívlastkom nekonformná. Poprosila ma, aby som príhovor za rodičov, ktorým ma maturanti poctili, zavesila na blog. Tak plním jej prosbu, ak by si to chcel náhodou niekto prečítať.
Tie niekdajšie si pamätám ako slnečné dni s kvitnúcimi sakurami a orgovánom, tmavou plisovanou sukňou, bielymi podkolienkami a pionierskou šatkou okolo krku. Vzrušenie podupkávajúce v rezkej hudbe, ktorá sa rozliehala mestom z ampliónov a zvolávala ľudí do prvomájového sprievodu. Vždy som mala iné mávatko – kvety na paličke, rozkvitnuté halúzky, červené zástavky s kosáčikmi alebo strapce bielo-modro-červených papierikov na paličke. Kráčali sme dôležito v sprievode - vysmiate malé decká a bolo nám šum a fuk komu a čomu mávame. Spájalo nás detstvo a radosť z každého dňa.
Všetko začalo vyhlásením, že sa budú konať ľudové misie. Hoci patrím medzi skôr narodených ľudí, nikdy som ako „socialistické dieťa“ niečo takéto nezažila. Moja zvedavosť ma vytrhla z vlažnosti života bežného kresťana a ja som celý týždeň poctivo chodila okrem rehabilitácie chrbtice v špitáli na rehabilitáciu svojej duše do kostola vo vedľajšej farnosti.
Nerada s niekým polemizujem. Každý má právo na svoj názor. Aj na svoje pocity. Nerada sa púšťam do konfrontácií. Napriek tomu som sa rozhodla vyjadriť svoj názor.
