Chcela by som byť úsmevom na tvárach ľudí. Môcť sa občas povystierať od ucha k uchu a usadiť sa na perách každému, kto to práve potrebuje. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, celiatické recepty, ľudia okolo mňa, zo šuflíka, Súkromné, Knihy, ktoré čítam
Mňa od tých kysnutých jedál páli záha - vyhlásila moja dcéra celiatička. To bol ďalší úder, ktorý ale opäť spôsobil zmobilizovanie mojej vynaliezavosti. Vďaka životu v rodine, v ktorej žijem, som sa naučila improvizovať. Je to vlastne dobrodružný život. A ako to súvisí s pizzou?
Synko Benjamínko dostal pri narodení do vena dve vcelku mimoriadne okolnosti. Narodil sa v deň zimného slnovratu a naviac v nedeľu takmer napoludnie. Dnes dovŕšil jedenásty rôčik pobehovania a poskakovania po svete a keďže jeho tohtoročné narodeniny pripadli na nedeľu, oslava sa nezaobišla bez torty. A keďže máme v tíme bezlepkáčku, tak torta musela byť jedlá aj pre ňu.
Nezávisle na počasí, na svetovej kríze, či zmene bankoviek v našich peňaženkách sú Vianoce zase tu. Okrem všetkých tých nádherných okamihov, ktoré prinášajú, sú tu aj s typickými sladkými koláčikmi, ktoré rozvoniavajú už aj v našom dome. Do mnohých receptíkov všetkých dobrôtok pre lepkáčov sú potrebné len žĺtky a tak sa mi nakopili v chladničke opustené bielky. A keďže bielok je ideálne lepidlo v bezlepkových koláčikoch, tak som sa pustila do ich likvidácie.
V našej rodine fičia sladké raňajky. Vianočky, bábovky, na rôzne spôsoby, ale jedničkou sa stali jednoduché škoricové rožky. Neustálym vylepšovaním som sa dopracovala k vysoko jedlej kvalite - kedy rožky upečené večer, len v malom počte prežívajú do rána k raňajkám... Aj dcéra vysokoškoláčka-bezlepkáčka má právo na naše večerné obžerstvo - povedala som si v duchu, vychutnávajúc si lačný pohľad na ňu po troch týždňoch mimo domova...
Oblátkový čas v našej rodine sa skončil. Forma na pečenie je vyčistená, vrátená majiteľovi. Na stole v obývačke sa vŕšia mikroténové sáčky naplnené krehučkým obsahom. Škoricou voňajúcimi oválmi a trubičkami, slanými bryndzovými a syrovými toliarmi. Vôňa zrejme čupí niekde v kútiku, nedá sa len tak ľahko vetraním vyhnať. Chce byť súčasťou adventného času plného tichej radosti...
Každoročne v čase adventu sa naše obydlie zaplní sladkou vôňou oblátok. Požičiam si oblátkovú formu na pečenie (už roky sa ju chystám kúpiť...), namiešam cestá sladké aj slané a celé hodiny vystavujem svoju starnúcu pleť blahodarnej voňavej pare syčiacej z oblátkovej formy. A vždy pri tom omladnem.
Asi najhoršia predstava pre celiatika, takého objavivšieho sa vo veku nad 15 rokov, je predstava, nemôcť si dopriať vôní a chutí, ktoré napĺňajú svet fast-food-ov a šíria sa zo stánkov rýchleho nezdravého občerstvenia. Každá z vôní je totiž zhmotnená do pirôžkov plnených na sladko i na slano, croisantov, fornetov, palaciniek (obľúbeného jedla Parížanov) a starých známych langošov ... Teplučkých rýchlych jedál, ktorými hreší mladosť.
Toho roku sa aj nám v záhradke urodilo obrovské množstvo jabĺk. Zúfalo som premýšľala, či by sa nejako nedali napchať aj do kuracieho vývaru, alebo urobiť z nich hranolky... Netešte sa, to sa fakt nedá (teda ja to neviem). Ale pri tomto recepte na jablkový koláč mám pripísané výborný!!! aj s tými tromi výkričníkmi.
Konečne sa moja odmaturovaná dcéra zobudila - ani nie ráno, ani nie tak, ako na to dlho čakám, ale zobudila sa do svojho bezlepkového sveta a začala konať.
Tomuto originálnemu receptu pre dcéru celiatičku a následne pre celučkú rodinu, ktorý nie je z mojej dielne, predchádzala pre mňa dosť zahanbujúca príhoda.
Vhupla som zmoknutá do pár dní otvoreného obchodu s celiatickými výrobkami - aj tými racio a bio a rôznym iným spôsobom zdravými. Vzala som si milý prútený košík vystlaný farebnou látkou a hlavou mi preletela spomienka na podobné košíky z podobného obchodíka v Modre, ktorý ma v lete naozaj nadchol. Muž ma čakal v aute a tak som letela pohľadom po regáloch a hľadala svoj tovar. V košíku sa hneď ocitla cícerová múka, pohanková múka, ryžová múka, amarantové guličky a nejaké nevyskúšané drobné sladkosti. Na jedno ucho som počúvala rozhovor predavačky a mladej mamičky - hlavným problémom bol chlieb - objednávaný aj pečený. A keď že už tretí týždeň dcéra prosíka o upečenie toho istého chlebíka, asi jej chutí, tvrdí, že je vysoko jedlý, tak ho dávam na podnos a ponúkam ho aj vám.
Ten názov som zvolila preto, lebo zákusok mal svoju premiéru na skautskom plese. Predtým prišli dcéry s tým, že bude skautský ples a skautské plesy sú typické okrem iného aj tým, že si občerstvenie skauti prichystajú sami. No a tento rok si vymysleli, že bude súťaž o najlepší koláč našich mám. Dobrá finta na nás matky...
Tak ten recept rýchlo napíšem. Prečo? 1. Už sedím za počítačom hodnú chvíľu v snahe urobiť si prednášku na utorok - nebaví ma to ani za mak. 2. Koláč sa vydaril - chutil. 3. Prejavil o neho záujem minimálne jeden človek - (elen55) - a to stačí. 4. Keď sa dcéra zaradila medzi celiatikov, bola som dosť bezradná - už som sa osmelila. 5. A čo považujem za najdôležitejšie? Že ma teší písať. Hocičo. (okrem prednášky)
Sobota. Bezlepková dcéra sa skoro ráno vrátila zo skautského Country bálu zo Zvolena a spala, dcéra vegetariánka sa balila na lyžovačku a kupodivu pracovala aj pre blaho rodiny, syna zobrali veľmi dobrí a milí ľudia lyžovať na Kľak ako kamoša svojho syna. Muž čosi porábal v pivnici s drevom. Čo navariť tejto činorodej rodine k obedu? Túto otázku som si nemusela klásť, lebo už v piatok som to vedela ...
Prišli sme z prechádzky. Na vrchoch sneh, dolu mokro. Už sa stmievalo. Čo by si si dala na večeru? chcela som sa zavďačiť dcére, lebo nie vždy je ochotná niečo urobiť pre svoje zdravie. A tá prechádzka si zaslúži odmenu.
Niečo sľúbim a potom sa nájde tisíc dôvodov, aby som to nesplnila. A čo je najhoršie, že keď recept nezapíšem, tak ho pekne-krásne zabudnem. Varím a pečiem nasledujúcim spôsobom: najprv mám pôžitok s čítania - prečítam si pľľľno receptov a potom tvorím. Niekedy je to vysoko jedlé, niekedy to moje okolie je len zo slušnosti voči mne - tvorcovi. Sem však píšem len vysoko jedlé výtvory.
Kto by ich nemal rád? Tenučké, chrumkavučké, šťavnaté, voňavé...? Mám kúpených zopár kníh bezlepkovej diety, ale milí moji, to nie je dieta! Nech vás to zbytočne neodstrašuje! Vy len niečo nemôžete jesť a verte, každému niečo vadí v jeho strave, len sa toho nemusí vzdať, lebo to nemá pre neho následky, ale vadí mu to. Škvŕka mu v bruchu, nadúva ho, je mu ťažko-preťažko, ale to pominie... Ale vy viete, ze nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili! A to jedlo môže byť aj vecou obohacujúcou.
