Toľko krásnych ľudí, koľko sa mu podarilo vtesnať do tejto knižočky, dokáže len autor práve takto zmýšľajúci. Štrnásťročný Homér – poslík telegramov, ktorý musí rýchlo dospieť, aby uniesol ťarchu telegrafických správ počas vojny. Pracuje, aby nemuseli pracovať jeho matka, sestra a malý štvorročný brat Ulysses majúci rád každého na svete. Ani sám netuší, koľko v sebe nesie dobra, poznania a ľudskej ušľachtilosti.
Homér všetko zvláda aj vďaka múdrosti svojej matky: „Život vždy prináša so sebou aj bôľ. No aj keď to človek vie, to neznamená, že si má zúfať. Dobrý človek sa bude snažiť, aby život zbavil bolesti. Pochabý človek si túto bolesť ani nevšimne, pokiaľ ju sám nepocíti. A zlý človek sa bude snažiť bolesť vo svete ešte prehĺbiť a rozšíriť ju všade, kam sa len pohne. Ale kto za to môže? Veď zlí ľudia, práve tak ako pochabí alebo dobrí, neprišli sem z vlastnej vôle a nevznikli sami od seba, z ničoho, ale pochádzajú z mnohých svetov a z mnohých pokolení. Zlí nevedia, že sú zlí, a preto sú nevinní. Zlému človeku treba však odpúšťať. Máme ho milovať, lebo aj v tom najhoršom je niečo z každého z nás a niečo z neho je v každom z nás. On je náš a my sme jeho. Nikoho z nás nemožno oddeliť od ostatných ľudí. Roľníkova modlitba je mojou modlitbou, zločin vraha mojím zločinom.“ Homér stretáva vo svojom živote takých senzačných ľudí ako je stará profesorka histórie: „Chcela by som, aby ste pochopili, že začnete byť opravdivými ľuďmi až vtedy, keď si budete jeden druhého vážiť aj pri svojom prirodzenom odpore. To znamená, že budete kultúrni...“ Thomas Spangler, prednosta poštového a telegrafného úradu: „Ľúbim celý svet a všetko, čo je v ňom. Láska je nesmrteľná a robí nesmrteľným všetko, čo nás obklopuje. Ale nenávisť umiera každú minútu.“
Willi Grogan – starý telegrafista: „Nik neumiera len tak pre nič za nič. Umierajú a pritom hľadajú milosť a nesmrteľnosť alebo hľadajú pravdu a spravodlivosť – a jedného dňa to veľké ľudské telo – my všetci, každý, aj ten najposlednejší z nás – sa dostane domov, dosiahne milosť, stane sa nesmrteľným a tento utešený zlý svet sa stane sídlom šľachetnosti a dobra všetkých ľudí.“
Takéto sú postavičky žijúce svoj každodenný život v Ithake v Kalifornii – chudobné i bohaté, malé i veľké, prosté aj inteligentné. Saroyanovi krásni ľudia. Celá plejáda krásnych ľudí. Knižka je od prvej po poslednú stránku ohromným zážitkom a prekrásnym čítaním.
Saroyanova Ľudská komédia
Útla knižka s veľkým obsahom. V dodatku čítam: William Saroyan – syn arménskych emigrantov v Amerike - napísal vo svojej autobiografii: „Chcel som, aby človek bol veľmi krásny. Chcel som, aby jeho život – každá minúta i každý rok od chvíle narodenia až do samej smrti – bol ľahký, veselý, pôvabný i rozumný. Veril som, že sa to uskutoční.“