Prváa posledná sa však narodila v pôrodnici - my ostatní doma. Vonku kvitliorgovány a tulipány a z ampliónov zaznievali básničky typu: „To bola krásna jar v dedinách v mestách, keď prišla sloboda po dlhých cestách... „ Také a ešte aj iné sme sa učili kedysi dávno v škole. Čo o nej napísať?
Bola prvá a preto to mala v niečom ťažšie ako my ostatní:
malaviac povinností - nikdy si na to nesťažovala - poctivo umývala dlážky,vešala prádlo na nekonečne dlhé šnôry, kočíkovala sestru, umývala haldyriadu v mastnej vode... kým my s bratom sme frnkali so svojimi kamarátmi
malamenej zábavy - vôbec si neviem vybaviť, žeby s nami lietala po vonku,šila šaty pre bábiky alebo chodila na nevinné študentské diskotéky...
poctivosa učila a neskôr študovala - veď nám musela byť vzorom - ťažko sadoťahovali a obhajovali jej večné jedničky, jej obľúbenosť u učiteľov aprofesorov
Bola prvá a preto to mala v niečom ľahšie:
nenosila obnosené šaty - tie som nosila ja
samasi stanovila level v dosiahnutých výsledkoch - mala smolu, že mala naten vyšší, takmer najvyšší a bola ambiciózny perfekcionista
uvšetkých bola prvá - my až tí ďalší, mala žmurkaciu bábiku a obrovskéhomedveďa, prvá mala akordeón a písací stôl, všetci ju volalizdrobnelinami
Dnes máš, sestrička, narodeniny a ja ti chcem povedať, že ťa mám radatakú aká si. S plusmi aj mínusmi. Napadlo ma: nezabudnem, ako sa mipáčil asi pred rokom jeden tvoj sveter. Aj som si ho skúsila - bolnaozaj pekný. Keď sme sa potom znova stretli, podala si mi igelitku soslovami: „Zober si ho, aj tak mi je malý a tebe sa páčil.“ Nebol timalý, len sa mi páčil. Prajemti, aby si bola ešte dlho dobrá mama svojim štyrom deťom, aby si boladobrá odborníčka - tvoje prednášky sú naozaj vymakané, aby si bolastále mojou staršou sestrou, bez ktorej si to tu neviem predstaviť.
