Potom

 Hneď ako to povedali a ja som to náhodou počula, som si spomenula priebeh clého odpoludnia a na výrok dcéry vegetariánky:   „Bože, ako nenávidím pivnice! Sú tak deinšpirujúce! Sú vlastne hnusné! Fuj! Nemám ich rada!   Oco vari pri každej kúpe rožteka s kyslým mliekom kupuje aj pracovné rukavice!!!“ – triedila zrovna desiatky rukavíc v podzemí nášho domu, kam som jej prikázala prísť a pomáhať. Deravá,  nesmierne deravá a šup do tašky s odpadom!
  Potom umývala   cca dvanásť malých okien porastených plesňou tak, že sa cez ne nemohlo ani náhodou dostať dovnútra marcové slnko a nakuknúť na náš beznádejný neporiadok.
„Budem umývať len sklá,   tie rámy sa aj tak rozpadajú. Bola by to zbytočná práca.“- skonštatovala opäť dcéra vegetariánka a lízala sklá jednou handrou šomrúc niečo o namáhavej práci, ktorá človeka naprosto „deinšpirujuje“.   Potom ešte behala s portvišom, ometala pavučiny po pivnici a rozjímala nad slovom „portviš“,   prečo a začo ten názov: „port“ predsa znamená   prístav a „wish“ znamená   prianie, tak čo to má spoločné s metlou?!   A vôbec, ju umelkyňu nútia do takej práce, ktorá nielenže ducha nepovznáša, ale ho priam ubíja!
  Potom som čosi riešila s dcérou celiatičkou, ktorá sa chce na VŠ dostať len a len vďaka svojej prirodzenej inteligencii a zrazu treskli v dome všetky dvere v tej „deinšpirujúcej“ pivnici a ja som poprosila dcéru celiatičku, aby sme sa pozreli, či to nie je nejaký zlodej, či čo – ocko ešte niekde pracoval, syn hral futbal a také plieskanie dverí je jav netradičný. Po zistení, že sa nič nestalo, šla dcéra hore a ja som ešte prikladala do pece – strážkyňa rodinného krbu...  
A vtom to opäť buchlo, hrozivo, tak akoby pribuchlo všetky netesniace dvere, akoby niečo bolo v povetrí a ja som nevedela čo ...  Ako keby niekde vo výškach explodovalo lietadlo.
“V Novákoch explodoval  muničný sklad“- počula som neskôr z televízie.
Delaboračný sklad - spresnil môj muž, keď sa vrátil z Prievidze. Bývame deväť kilometrov od mesta Prievidza a počuli sme to. Povedal tiež, že keď v potravinách nakupoval, zrazu nejaká sila otvorila okno. Povedal aj, že kedysi dávno v tých skladoch bol a robil kamerový systém či niečo podobné.
  Potom celý večer sedel pri televízii a sledoval, čo znova otriaslo vcelku pokľudným životom nášho okresu.