Moje prvé máje

 Na strednej škole to bola dobrá príležitosť stretnúť sa a porozprávať mimo školy, sadnúť si na kofolu - hlavne tí cezpoľní, predviesť sa v novom jarnom modeli a koniec koncov každá príležitosť, keď sme nemuseli byť v škole, bola dobrá... Spájala nás mladosť a nezodpovednosť, tú sme ponechávali na našich milých rodičov, ktorí sa pri kráčaní v prvomájovom sprievode vôbec netvárili nadšene. 
 Na vysokej škole si prvé máje v sprievode nepamätám. Asi preto, lebo v Prahe povinnú účasť pokojne prehliadali a my sme mali viac času na učenie a prvomájové schôdzky pri Máchovej soche v rozkvitnutých sadoch pod Petřínom. Ešte v teplom podvečere sme recitovali Máchův Máj a tešili sa z prvých lások a prvých dotykov. Spájala nás zodpovednejšia mladosť, ale stále len a len mladosť a sny. 
 Keď som nastúpila do práce, prvé máje som ignorovala. Vždy sme sa vybrali na výlet do prírody a vnímali to čarokrásne prebúdzanie. Vôbec nás netrápili narážky v zamestnaní. (Aj neter sa mi narodila 1. mája - jej mama s otcom - poctivci prepoctiví - manifestovali a manifestovali, až priamo zo sprievodu išli do pôrodnice, kde sa veľmi rýchlo narodila Terezka - dnes už dospeláčka.) Spájala nás nechuť akceptovať vnucované. Sloboda bola viac.  
 A dnes? Na prvého mája sa vždy narobím ako kôň domáci. Napríklad toho roku: Vstala som už o pol siedmej - neviem prečo. Od rána som zalievala jahody a striekala stromy, uvarila deťom obed, vyplela kvetinové hriadky, dala prať tri práčky, pohnojila bobuloviny a cibuloviny, zasiala uhorky a pokosila trávnik a.... a.... a večer som ledva trafila do postele. Dnes nás spája práca a len práca na zveľaďovaní nášho súkromného blahobytu. 
 A ako tak premýšľam: asi mali tie prvomájové prechádzky v sprievode predsa len nejaký význam. Napríklad zdravotný - poprechádzanie sa, spoločenský - stretnutie sa s priateľmi, kultúrny - zážitok z pásma spevu a tanca a estetický - všimnutie si zakvitnutých sakúr a orgovánu pri pohári dobrého piva. Dá sa to ešte v takom masom merítku zopakovať?