Veď je to úplne iracionálne. Prosím Vás, vážne si myslíte, že nejakými divnými úkonmi niečo ovplyvníte? A ich nevykonaním si koledujete o chorobu, smrť, alebo ešte niečo horšie??? Áno aj Vy? :)V predpubertálnom veku (teda ešte stále) som zažíval prvé dávky stresu. Dozvedel som sa, že ak skočím na prasklinu na chodníku, do roka mi zomrie mama, že ak mi prejde čierna mačka cez cestu, stane sa niečo obdobné mne, že ak neprepošlem do troch dní list úprimného priateľstva ďalším desiatim ľuďom, tak sa mi stane obrovské nešťastie, že ak...Verte mi, pre dieťa ako som (bol) ja, je to ohromný šok. Vlastne som sa dozvedal, s akou obrovskou mocou disponujem, aký mám obrovský ničivý potenciál na seba, svojich blízkych a prípadne ďalších pár miliárd ľudí na (tejto) planéte. Zľakol som sa. Najprv som nevedel, ako sa s tým všetkým vysporiadať, bál som sa náhodných aj nenáhodných úkonov. Veď čo ak to niečo znamená a ja spôsobím pád lastovičky z dvojmetrovej výšky, prípadne niečo horšie a ťažšie predstaviteľné...Na druhej strane, zistil som až vo vysokom ZŠ veku, že ak v autobuse prechádzame popod most a ja pritisknem svoje krivé prsty na sklo a niečo si zaželám, tak sa to do neviemkedy splní, že ak spomínaný list od "priateľa" prepíšem a pošlem ďalším desiatim ľuďom, tak ma postretne v živote veľké šťastie. Viete koľko snov som mohol mať už dávno splnených? No viete? Veľááááá. Premárnil som toľko času. Ach jaj.Po istej dobe ma poverčivosť ovládla. Začal som s ňou bojovať najprv poctivo, neskôr som siahol aj po podpásových ťahoch, akými je prekríženie prstov za chrbtom, alebo v ľavej topánke. Mohol som konečne prestať tancovať pomedzi chodníkové škáry a čo bolo lepšie, aj po dlaždiciach pred sídliskovými potravinami. Už som mohol vymazávať priateľsky myslené maily bez otvorenia, mohol som naháňať čierne mačky a križovať ich rovnako čierne trajektórie... Bol som oslobodený no úpné zavŕšenie prišlo v momente, keď som dočítal svoj posledný horoskop. Nepamätám si ho, možno tam bolo niečo o tom, že ma stretne v utotok veľké šťastie, v stredu mám deň krízy a vo štvrtok dostanem neočakávaný dar. Pchááá, je to ako predpoveď počasia, keď má byť jasno až polooblačno, miestami prehánky a búrky, ojedinele so silným vetrom a krúpami. Jasné, že sa niečo z toho stane. Teda, veľmi pravdepodobné...S touto slobodou prišlo však aj odmietanie detinských želaní pod mostami a bránami. Nevadí však, teraz si môžem želať hocikde, veď nezáleží na mieste a spôsobe...Viete, dúfam len v jedno. Dúfam, že sa nemýlim a týmto článkom si nespôsobím u Vrchnosti povery nejakú zlobu. Že sa tam nenaserú a nedokážu mi nejakým obzvlášť krutým spôsobom môj veľký omyl. Pretože potom, obávam sa, mi nepomôže prekríženie prstov a ani nič iné. Tak držte palce ľudkovia, ale nie príliš silno, aby som ich vedel v prípade núdze prekrížiť tiež. Veď čo ak...pe
