Ked som mensi, ci dokonca uplne maly, mal som to stastie, ze moji rodicia mna aj mojho brata vodili po Slovensku, po roznych jaskyniach, narodnych parkoch, ci inychchranenych aj nechranenych kopcoch a dolinach. Spravali sme sa slusne a tak, ako sa na poriadnych turistov patri. Teda, chodili sme potichu, nenechavali sme za sebou ziadne odpadky a mimo turistickych chodikov sme sa nepohybovali (Ak Vam treba na ..., to sa nerata). Neskor, ako skaut, som zacal mat prirodu fakt rad. Aj to bol jeden z dovodov, preco som sa uz pred tromi rokmi rozhodol ist pracovat cez leto do Ladovcoveho narodneho parku (GNP) v Montane.
Park sa nachadza na severovychode USA na hraniciach s Kanadou, kde spolu s narodnym parkom Watterton tvori prvy medzinarodny park mieru na svete. Tato cast Skalnatych hor ma prezyvku Koruna kontinentu a mozete tu vidiet mnozstvo jazier, vodopadov a niekolko tritisicoviek. Je tu tiez mnozstvo zveri a malo ludi, no ale o krasach GNP Vam napisem viac niekedy nabuduce. Teraz si povedzme nieco o tom, co ma niekedy zarazalo, prekvapovalo, o veciach, ktore mi niekedy pripadali az neskutocne...
Tu sa po horach nechodi potichu, ba naopak, odporuca sa spievat, zakricat si z casu na cas, alebo sa aspon nahlas rozpravat. Americania dokonca maju na to specialne zvonceky, takze nebudte prekvapeni, ak sa Vam pocas tury stane, ze z poza rohu budete pocut rytmicke strngotanie, ktore sa s Vasim priblizovanim bude pravdepodobne zosilnovat. Dovodom bude, ze Vas nejaky vyplaseny American bude povazovat za medveda. A medvede su aj tou skutocnou pricinou, precosa tu v horach nemame spravta potichu, ved treba medvedom dat najvo, ze ideme. Pravdupovediac, my ich tu iba otravujeme, takze ked vedia, ze sme nablizku, tak radsej idu niekam inam. Ak sa Vam podari medveda uvidiet alebo stretnut, ziaden strach, stava sa to casto. Staci sa stiahnut, byt potichu a nekonfontovat ho nijakym sposobom. Inak viete ako rozoznat cierneho mededa od grizzlyho. Mne rangeri povedali, ze najspolahlivejsia identifikacia je vtedy, ked vas nahodou zacne nahanat a Vy vyleziete na strom. Cierny medved vylezie za Vami, lea grizzly je tazky, takze ten strom radsej zvali. Ale to len tak na okraj, medvede nie su zvery, ktore na ludi utocia, takze nenechajte sa odradit.
"Po horach nechodievajte sam, v noci a nechodte mimo chodnikov" je len odporucanie! Tym nechcem povedat, ze teraz sa vsetci pekne krasne a po jednom mame vybrat na nejaku tritisocovku a najlepsie medzi polnocou a druhou hodinou rannou. Pravda vsak je, ze aj napriek tomu, ze je tu niekolko stoviek kilometrov turistickych tras roznej obtiaznsoti, aj tak na vacsinu vrcholov chodnik nevedie. A ved aj preco by mal, vsakze to nie je mesto, ale krasna a diva priroda. Niektore veci proste z chodnika neuvidite, musite sa vydat aspon o krok dalej. Navyse sa tu da zaobstarat "Horolezecky sprievodca", myslim teraz na knizneho sprievodcu, kde mate podrobne rozpisy jednotlivych tras spolu s u dajmi o prevyseni, profile trasy, narocnosti, o moznych horolezeckych prekazkach a tak dalej, ... Takze sprievodca do pravej ruky, do lavej hrkalku, alebo nieco take a hor sa na hory.
Samozrejme aj tu najdete na niektorych miestach tabulku, ze niekde nemate vstupovat, lebo tam je ojedinela lokalita flory, alebo tak nejak. Ako som sa vsak mal moznost presvedcit na vlastne oci, niektore tie "ojedinele lokality" uz neberiem tak vazne. A to odvtedy, co som vidle ako rangeri pekne po klaciacky davali do pripravenych jamiek sadenicky nejakych vysokohorskych kvetov. Cudoval som sa, lebo som neocakaval v Narodnom parku, kde dbaju o to, aby zachovali skutocny divoky raz krajinu, nieco take ako vysadzanie kvetov. No co, niekde sa staraju o kvety aj takymto sposobom, posudenie necham na Vas, ale ved to vlastne nema byt prales.
No a sice tu sadia kvety, ale kvety tunajsie (aspon dufam). No cisty ekosystem sa snazia zachovat aj samotni turisti. Jedne z nas - europanov tu chcel odhodit ohryzok z jablka, na co zareagoval american dvojakym sposobom. Najprv ho poprosil, aby ten ohryzok zobral, ze jablko do tohto ekosystemu nepatri a ked sa europan ohradil, ze ved sa to aj tak zachvilu rozlozi, american vybral igelitove vrecko a bez slova ohryzok zobral a dal si ho do batoha. Takisto je tu pomerne vela uvedomelych ludi, ktori ked vidia v horach nejaky papierik na zemi, tak ho zoberu so sebou. Musim priznat, ze cistejsi park som este nevidel a to ani v amerike, ani u nas doma.
Ale vieme, ze turisti su roznorodi, niektori sa takto nespravaju. No a niektori ani nie su turisti. Dokonca tu najdete kratku trasu vybudovanu pre vozickarov. Mile. Takisto tu najdete typickych americanov, nadvaha a tenisky, ktori sa vyberu na 10 kilometrovu turu a po 15 minutach sa pytaju, kde sa to konci.
Ale ako hovorim, nie su taki vsetci. Su tu rozni ludia, niektorych by som tu vazne necakal. Niektori by tu ale necakali ani mna - po stvrty krat... No a prekvapeny ostavam este aj teraz. Amerika vie prekvapit
pe
