Slza

Slza. Ani sa nekotúľala po tvári. Bola len jedna, ale to si hovoril pri každej. Bola veľká, len ledva sa zmestila do jeho dlaní. Do jej by sa už možno nevošla. Už. Nemalo zmysel ju držať, aj tak by pretiekla medzi prstami. A ostala by len prichytená na pokožke, pridŕžajúc sa rýh na dlani a chĺpkoch na chrbte ruky. Tie ryhy boli ako spomienky, niektoré boli hlboké. Chĺpky si pamätali na blízkosť. Veď dotyky sú blízkosť, najväčšia blízkosť, najkratšia vzdialenosť. Aj keď teraz bol ďaleko. Konečne?Nevedel, či je tá kvapka slzy slaná. Už to ani nechcel vedieť, aj keď perami by to zistil. Radšej nie. Takto mu na perách ostalo aspoň niečo. Neviem, či to bol práve úsmev. Možno skôr výdych.Všímal si jeho tvár. Bol rád, že ho nikto okrem neho nevidí. Hlavne nie ona. "Mužskú alergiu" by ženy nemali vidieť, chlapi ju chápu skôr. Pred sebou sa nehanbia. Nemusia sa. Keď videl jeho tvár, nečervenal sa. Očami možno trochu hej. Alebo to bolo od únavy? Všimol si, že sa naňho pozerá s očakávaním. Kedy žmurkne. To je známka života. A prebratia. A suchých očí. Takže tá slza sa mu možno iba zdala. V zrkadle to nebolo celkom vidieť...pe