Prúdenie. Ovláda naše pohyby, telá, vedie nás k dokonalosti. A chirurga doslova preberú po osemhodinovej operácii - tej najlepšej, akú kedy urobil a on si dodnes len matne spomína presné a neochvejné pohyby svojich rúk, ktoré neboli nikdy tak šikovné a on nebol nikdy tak pokojný. Umelcov už prúdenie asi neprekvapí, veď predsa dennodenne meditáciami a drogami usilujú o to, aby sa zbavili prítaže svojho ega, ich oceľovej gule na nohe, a svoje emócie „vyzvracali“ rovno na plátno, do kláves, slov a viet, či do kameňa. Emócie, ako neštiepené jadro, driemu v nás, čakajúc na impulz, aby explodovali do temperamentu, a keď nemôžu extrovertne von, aspoň introvertov poobíjajú vo vnútri - kýchnite so zavretými ústami!
Všetci viac, či menej čítajú emócie ostatných. Mamy nás to učia. Z obočia, pokrivených pier, pohľadu, trasu rúk a hlasu. Ja som začal premýšľať, ako emócie vyzerajú. Ako by mohli vyzerať, keby sa zhmotnili. Chladné, horúce, červené, modré, mäkké a tvrdé, mokré a páliace. Rozhodol som sa ich hľadať s foťákom niekde okolo. Niekde sa tu predsa musia váľať. To hľadanie má jednu výhodu, aspoň kúsok tej nájdenej emócie prežívam pri fotení, skúsite aj vy?
Okúzlenie – letmé svetlo, v očiach uzreté, pútavé krivky a z nich páperivé šteklenie pod žalúdkom, rozmazaný náznak nádhernej osobnosti a potreba dotknúť sa, úsvit novej lásky
Zármutok – jeseň na sklonku života, zošúverený list v truhle, na ktorý sa každý zdráha pozrieť, samota a strata, slzy ako nemý dôkaz slabosti smútku
Zúrivosť – v červenom hmlistom videní zatína pazúry agresivity v dynamickom útoku na protivníka – skap!
Nepriateľstvo – Ostré vypadni! A choď tou najchladnejšou kovovou cestou, aká existuje. Vo mne len prázdno a pocit, že nikdy viac s tebou nechcem nič mať, nevracaj sa.
