Pri tejto položke ma zarazila cena. Bola rovnaká, ako pri klasickom cappuccine, teda 49 Sk. Nedalo mi to a pri najbližšej návšteve kaviarne som sa kamaráta opýtal, že koľko týchto nápojov pre deti vydajú mesačne. Odpovedal mi, že veľmi málo. Ja nato, že reku prečo potrebuje na takejto položke zarobiť. Nakoniec uznal, že cena za malú šálku nafúknutého mlieka bola premrštená a cenu dal zmeniť.
Nejde však o to. Snažil som sa pozerať na celú vec aj jeho očami: čo nechce aby mu tam vysedávali mamičky s deťmi? Alebo išli ceny všetkých vstupov tak hore, že je na to odkázaný? Nech by však bola odpoveď akákoľvek, myslím si, že tento štýl prístupu k zákazníkovi je zatiaľ charakteristický pre mnohých našich podnikateľov. Zarobiť za každú cenu a na úplne všetkom. Neviem ako vy, ja nemám problém dať za kávu alebo jedlo aj viac peňazí, ale nesmiem mať pri tom pocit, že ma chceli zodrať z kože. Skrátka výslednej cene musia zodpovedať aj služby, prostredie, ochota personálu a samozrejme kvalita daného produktu. Nech by ma aj chceli z tej kože zodrať, o čom si zasa nerobím ilúzie, nesmiem o tom vedieť a naopak musím odchádzať s pocitom, že mi dali všetko a ešte aj navyše.
Ale späť k babyccino. V kaviarňach, v ktorých som doteraz mal tú česť pracovať, sa za babyccino jednoducho neúčtovalo. Podobné to bolo v reštaurácii, kde som varil. Hneď na začiatku ma upozornili, že porcia na tanieri má byť bohatá a nič nie je horšie pre biznis, ako keď má zákazník pocit, že ho chceme ošklbať. Rovnaký scenár v kaviarni u Talianov pri výdaji zmzliny. Žiadne minútové oškrabávanie naberačky, kým z porcie nezostane vtip na zmrzlinu.
V konečnom efekte si nerobím ilúzie o tom, že prvotná motivácia podnikateľa je zarobiť. Dá sa to však urobiť elegantne a tak, že zákazník odíde s dobrým pocitom. A navyše sa nabudúce vráti, prípadne tam pošle svojich známych. A o to ide, nie?
