
Chytil som papuču, reku idem to trápenie skoncovať. Pozerám, hľadám tú muchu a nie a nie ju nájsť. Naraz len počujem bzučanie. Idem teda za zvukom, prichádza smerom od okna. No jasné, poviem si, kde inde by mohla mucha byť. Ako však pozerám, na okne nie je. Máme na parapete niekoľko veľkých kaktusov, pomaly si ich prezerám, keď tu zrazu zbadám tú muchu. Kaktus je takmer nalepený na okne a nejaký malý pavúk si v tomto malom priestore, medzi kaktusom a oknom úplne dole, spravil sieť. Najmenšiu sieť, akú som kedy videl. A bác, chytila sa mu do nej tučná mucha. Pozerám na tej výjav a nechápem tú zhodu okolností.
Ešte raz rekapitulujem: je zima, všetky muchy spia, jedna sa zobudí, začnem ju naháňať, nakoniec ju chytí malý pavúk do úplne malej sieťky a má na koniec zimy vystarané.
Vždy som sa čudoval, akú mieru úspešnosti môže mať taký pavúk. Je to nešťastná náhoda pre muchu, alebo šťastná náhoda pre pavúka, že som začal naháňať muchu, alebo jednoducho prirodzený kolobeh života? Možno malá a bezvýznamná príhoda, ale mne to prišlo ako krátky záblesk života. Ako taká malá ukážka toho, čo a ako vie život zariadiť chod vecí...