Radšej vyhorieť ako sa sťahovať...

Začalo sa to úplne plánovane, nákupom dostatočného množstva kartónových krabíc a čiernych vriec, veď viete, tých čo sa používajú napríklad na mŕtvoly. Keď bol nakúpený materiál, začali lietať triesky. Za posledné tri roky sa sťahujeme už niekoľký krát, naposledy to bolo zo Sydney do Nitry. Tipujem, že asi toto z nás urobilo nekompromisných likvidátorov nepotrebných vecí. Verní filmovému Viktorovi-čističovi sme sa začali zbavovať starých vecí, začali sme handrami. Zastavila nás až charitatívna myšlienka využiť tieto ostatky humánnym spôsobom. Známy nás však schladil svojou vlastnou skúsenosťou. Porozprával nám, ako si raz dal tú námahu a pri sťahovačke zaniesol nepoužívané šaty do čistiarne, s potvrdením odtiaľ to celé zaniesol na charitu, aby mu nakoniec z piatich vriec vzali len jediné. Vraj ich už nemajú kam dávať a nikto ich nechce. Napočudovanie, ale mníška na charite mala pohotovú odpoveď: bezdomovci skrátka nechcú žobrať v obleku...

Takže šaty boli krátky proces. Nasledovali osobné veci. Niečo letelo von, niečo do krabíc. Tu sa osvedčili hlavne knihy, tie sa balia fantasticky, s nosením to je už trochu horšie. Ako tak postupoval čas, človek začne hádzať veci do krabíc čoraz hektickejšie, najmä keď má pred sebou ešte prenos nábytku, následné rozbalenie na novom mieste a je po víkende, pondelok zasa do roboty. Takže sme sa nechali strhnúť nadšením, ako ľahko sa balí do krabíc značky Ikea, len občas som niečo načmáral na kartón v naivnom presvedčení, že mi to hádam pomôže v orientácii.

Pri balení sa skvele osvedčila ďalšia zbraň z výbavy masového vraha: lepiaca páska. Zalepí všetko, napríklad zvíjajúce sa káble alebo dvierka, ktoré človeku privierajú prsty, keď nesie hovadskú skriňu po schodoch. To som však ešte netušil, že neni páska ako páska. V druhej vlne som už použil lemovaciu pásku, viete tú papierovú, drží spoľahlivo a hlavne, veľmi ľahko sa odstraňuje. To ju síce nepredurčuje na spútanie obete, ale na sťahovačku je to absolútne ideálne riešenie. Hľadaj značku Tesa, napríklad v Baumaxe.

Úplná vražda je skrutkovač. Neverili by ste, čo všetko sa dá rozšróbovať a rozobrať. Čím menšie diely, tým ľahšie na prenos. Naše šróbovacie besnenie však rýchlo zastavila ozruta - klasická montovaná bukasová skriňa. Mala tri diely a zaberala jednu celú stenu. Prvá nemala konca. Druhá už išla rýchlejšie a tretia bola rozložená na drobné za pár minút. Po skriniach zostali asi 2 kilá šróbov a kopec bukasových dosák. K spätnému zmontovávaniu sa ešte vrátim...

Šaty boli teda zredukované a zbalené, osobné veci v krabiciach, zo skríň kopa triesok, mohol prísť nakladiak. Ešteže sme mali sťahovácke gurtne, poviem vám, hotový zázrak. Jedna komoda (sviňa nedala sa rozšróbovať), predtým ju niesli štyria chlapy, teraz s gurtňami stačili dvaja. Hlavne na schodoch hneď zbadáš rozdiel, predsalen sa lepšie manévruje dvom ako horde funiacich a spotených chlapov. Také gurtne dneska stoja okolo 5000 korún, ale zas na druhej strane, nie všetko možeš dopraviť dolu hodením z okna.

Náklad naložený, previezli sme ho do staronového domu po starých rodičoch. V ňom nás čakali ďalšie prekvapenia, konkrétne odhaľovanie škôd spôsobených prevozom. Na to sa človek musí vopred pripraviť a vyrovnať sa s tým. V našom prípade si to odniesla obľúbená terakotová maselnička. Koťogó našťastie prežilo a bolo vybalené ako prvé. Porozostavovali sme prvé veci v kuchyni, ktosi vyhrabal starý červený budík značky Elektronika. Priamy dôkaz ruského vedecko-technického pokroku. Budík sme oprášili a zapojili. Na displeji sa rozžiarili veľké zelené číslice. Ukazoval 27 hodín a 10 minút...

Toľko na dnes o prvej fáze sťahovania. O tej ďalšej napíšem, keď si konečne nájdem čisté fusakle...