Ivana sa o svoje deti Martinka a Samka vždy príkladne starala. Bývalá rehoľná sestrička, ktorá mnohé roky pracuje s deťmi a starými ľuďmi. Sama je súčasťou britského sociálneho systému... Ak by chcela, mohla by si u seba doma otvoriť súkromnú škôlku. O svoje deti sa ale starať nemôže. Ten istý úrad, ktorý ju totiž certifikoval, ju zároveň aj obral o jej vlastné deti. Dôvodom bol zápal na genitáliách jedného z jej synov. Vtedy sa začal absurdný kolotoč obvinení jej manžela zo sexuálneho zneužívania. Deti im zobrali a oni dva roky bojovali o ich návrat. OBVINENIA nikdy neboli potvrdené a Vladimíra Boóra za ne nikto nestíhal. Ako sa aj on sám vyjadruje v dokumente, ktorý o Ivane odvysielala TV JOJ - Bez detí neodídem, jednoducho na neho ako v časoch inkvizície ukázali prstom a vyriekli ortieľ VINNÝ. Podotýkam, že rodinný súd u nich nerešpektuje prezumpciu neviny, nepotrebujú dokazovanie, snažia sa deti jednoducho „chrániť" - väčšinou pred ich vlastnými rodičmi. Počas konania súdu sa Boórovci presvedčili o všetkých nechutných praktikách, ktoré Britské Social Services (Sociálny servis, SS) skrývajú za dvermi UTAJENÝCH RODINNÝCH SÚDOV. Ich cieľom je doviezť súdne konanie k úspešnej adopcii. A presne tomuto cieľu napomohli aj slovenské úrady, ktoré po celé dva roky nekonali tak, ako by mali. V istom momente totiž do procesu mohli vstúpiť z pozície tretej strany a žiadať deti - občanov Slovenskej republiky do ich rodnej krajiny. Nespravili tak ani po obrovskej snahe ich silnej a vytrvalej starej mamy pani Eleonóry Študencovej. Ak by Briti nevrátili deti matke, je to práve pani Študencová, ktorá má byť prvou osobou, ktorej by deti zverené mali byť... No nestalo sa tak. Bez súhlasu rodičov, bez súhlasu starej mamy, bez reakcie Slovenskej republiky prvostupňový súd vo Veľkej Británii rozhodol, že deti pôjdu na adopciu.
Niekde v týchto momentoch sa začali Ivana s mamou snažiť prípad zmedializovať (britské rodinné súdy sú tajné a zaväzujú účastníkov mlčanlivosťou, za porušenie im hrozí vezenie). Celú kauzu otvorila TV JOJ. Pravidelne nás informuje nielen o Ivane, ale aj o ostatných slovenských a českých rodinách, ktoré postretla katastrofa menom Social Services. Po odvysielaní dokumentu Bez detí neodídem vznikla na Facebooku stránka „Ivana Borová - Slovensko, pomôžme jej vrátiť deti späť". Som jej zakladateľkou a spolu s úžasnými ľuďmi, ktorí chcú pomáhať, sa snažíme apelovať najmä na našich vládnych predstaviteľov. Okrem toho sme v kontakte aj s ďalšími rodinami, ktoré potrebujú pomoc. Navigujeme ich, na koho sa majú obrátiť a snažíme sa „vybaviť im potrebné veci" tu na Slovensku. A priznám sa, niekedy bezradnosť víťazí aj v našich pocitoch... Aj náš systém naráža na toľko múrov vôkol nás, že sa samy seba pýtame: „Keď si nevieme poradiť my tu, ako si majú samé rodiny poradiť v ďalekom Anglicku, so základnými vedomosťami, slabou informovanosťou o probléme a veľakrát aj nízkou počítačovou gramotnosťou...?" Ale o tom, nabudúce. Vráťme sa k Boórovým.
Po tom, ako sa aj slovenskí kompetentní trošku prebudili a najmä po tom, ako bola vymenená riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, sa podarilo Ivane odvolať. Súd prijal odvolanie smerujúce k procesným chybám v súdnom konaní, povolil interpeláciu Slovenskej republiky a prípad posunul na Kráľovský súd.
9.november - na tento dátum sa čakalo. Na súde o deti bojovali Ivana Boórová, Vladimír Boór, stará mama Eleonóra Študencová, sociálni pracovníci spolu s náhradnou matkou a ako tretia strana Slovenská republika, ktorá si žiadala svojich občanov. Celé Slovensko súdne konanie sledovalo online, akoby šlo o hokejový zápas. Mohli sme byť v centre diania vďaka reportérom z TV JOJ Dáriovi Haraksinovi a Martinovi Krpačovi. Chlapci odviedli kus dobrej práce a je vidieť, že tento prípad berú už osobne... Akoby aj nie. Ľuďom so srdcom na správnom mieste sa to inak ani nedá. Do súdnej siene ich našťastie pustili. Nakrúcať nemohli, ale mohli byť dnu. Vďaka tomu na svojich stránkach v minútových intervaloch pridávali aktuality a vyjadrenia jednotlivých strán. Začínala Andrea Cisárová, riaditeľka CIPCu: „Vážená Ctihodnosť, Slovensko je malá krajina, ale rodina je pre nás veľmi dôležitá. Táto rodina sa o svoje deti stará dobre. Akokoľvek sa rozhodnete, prosím, zvážte, čo je v najlepšom záujme Martina a Samuela." SS však prichádzala s argumentmi, bránili sa zubami-nechtami: „Presťahovať chlapcov do cudzej krajiny SR by bolo stresujúce!" Ivana tíško sedela v lavici a plakala... Sudca bol na našej strane, zvŕtal „esesákov", krútil hlavou a oni hapkali a hľadali argumenty. Dokonca si 6 z nich medzi sebou posielalo lístočky hľadajúc odpovede pre sudcov!!! Nasledovala prestávka, Slovensko so zatajeným dychom čakalo na verdikt. Dlhé dlhé napätie. Dlhé zhŕňanie faktov. Sudca: „Otázka teda je, čo viedlo súd k tomu, aby rozhodol v neprospech babky, ktorá prejavila takú úžasnú snahu?"
Všetci sme verili, že sa blíži šťastný koniec. No nastalo šokujúce prekvapenie. Ďalšia HODINOVÁ prestávka. Nik nechápal, čo sa deje, ako je možné opäť si dať prestávku pred poslednými slovami...??? Anglicko sa zo všetkých síl bránilo pre nich „nevhodnému" koncu.
Po prestávke nás čakali od reportéra Haraksina zlé správy: „Vyzerá to zle! Jediné čo teraz môže pomôcť je to, že sudca povie domov a basta! Inak sme stratení. Ivana s mamou sú na nervy... Briti to už berú osobne! Za každú cenu chcú mať deti vo svojich rukách. Toto je odporné a arogantné! Mám pocit akoby tu už nešlo o deti!!! Sudca sa stále nedá. Nevie pochopiť, prečo by deti mali ostať v UK. SS už nevie, čo vytiahnuť. Sudca sfúkol predošlý rozsudok pod čiernu zem. Teraz akoby sa sudca bránil proti SS. Sudca: „My sme rozhodli, že sudca sa mýlil." Tak čo ešte chcete?" Ešte stále sa vám zdá byť nezmyselné, ako môže mať Social Services takú veľkú moc? My sme sa pri sledovaní dookola pýtali: „Veď sudca má hlavné slovo, prečo to neukončí...???"
NEUKONČIL. Odročil pojednávanie na utorok s vyjadrením: „Pani Cisárová, my nevravíme, či deti patria babke. Oni jej patria. Len hľadáme dátum, aby to bolo pre nich najmenej obtiažne." Ak práve držíte v rukách čerstvý výtlačok Púchovských novín, práve v tomto momente prebieha (veríme že) tretia tretina zápasu Slovensko-Anglicko. A v uliciach Bratislavy, Košíc, Rožňavy, Nitry, Topolčian a Žiliny sú naše včerajšie stopy po demonštráciách. Pred Kráľovským súdom zrejme nervózne podupkáva zopár odvážnych Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii, ktorí prišli Ivanku podporiť...
(uverejnené v deň odročeného súdneho pojednávania v Púchovských novinách)
