Po smrti svojho ocka (môjho deduška), ktorý zomrel ako 53 ročný, musela okrem prekonania tejto veľkej bolesti, byť oporou pre svoju maminu, ktorej pomáhala vychovávať svojich ďalších desať žijúcich súrodencov, tak sa im stala akoby druhou maminou.
Starala sa o nich s láskou a veľmi rada.
Ako mladučká po vyštudovaní vysokej školy pracovala ako učiteľka na základných školách rôzne po Slovensku, podľa umiestneniek, ktoré dostala. Jej žiaci ju mali veľmi radi a mnohí na ňu dodnes s láskou spomínajú.
Z jednej z jej nadaných žiačok, pani Marty sa stala výborná farmaceutka (vyštudovala VŠ farmáciu)a hlavne nadaná medovníčkárka, ktorá stala sa jej najlepšou priateľkou.
Nadike nebolo žiaľ dopriate tešiť sa z vlastnej rodinky a detí. Nemala šťastie pri hľadaní životnej lásky, zažila obrovské sklamanie a tak nemala ani vlastné deťúrence, po ktorých tak veľmi túžila.
Moji rodičia u nej bývali asi pol roka, kým sa im podarilo dostať byt.
Keďže bola sama, svoju všetku lásku tak odovzdávala nám, jej neteriam a synovcom.
Moji známi mi prezradili, keď som sa narodila ako prvé dieťa mojim rodičom - jej neter, vraj bola veľmi hrdá, že sa podobám do ich rodiny a nadšene každému hovorila: „Je to celá Kniezka, má už hneď aj husté tmavé vlasy!“
Vždy sme sa na ňu tešili, keď sme ju mali ísť navštíviť, pretože nás naozaj mala veľmi rada. Púšťala nám krásne platne, ktorých mala doma celú zbierku, keďže hudba bola jej koníčkom a pracovala vo vtedajšom jedinom slovenskom hudobnom vydavateľstve na honorárovom oddelení a tak vďaka nej som sa k hudbe dostala aj ja.
Veľmi rada som za ňou tam chodila do práce.
Keďže ja som podobne, ako bola ona ranné vtáča, tak keď sme u nej boli cez prázdniny často mi ráno čítavala z knižky Příběhy Káju Maříka, čo bola vtedy zakázaná knižka, pretože sa v nej spomínala viera v Boha a rôzne zvyky na cirkevné sviatky.
Ráno nás vždy čakali vynikajúce raňajky, čo boli moje obľúbené vajíčka na mäkko, ktoré sme si vždy vychutnávali a potom nám robila vyprážaný karfiol alebo vyprážaný syr, čo sme tak isto zbožňovali, dodnes na to veľmi rada spomínam. Perfektne varila aj piekla.
Často nás vodievala aj do bratislavským múzeí a na nedeľné koncerty do Slovenskej Filharmónie. Absolvovali sme s ňou celá naša rodina mnoho pekných dovoleniek a hlavne krásnu dovolenku vo Vysokých Tatrách, na ktorú dodnes veľmi rada spomínam.
Veľmi ma podporovala v speve v našej gospelovej skupine v kostole v Lamači za pôsobenia vdp. Janka Sucháňa, kde som spievala od mojich ôsmych rokov, chcela aby som chodila na spev, ale moja mamina to nedovolila.
Často sme spolu s ockom a Nadikou mali dlhé telefónáty.
Tesne po revolúcii absolvovala nádhernú púť do Ríma, z čoho sa veľmi tešila. Nedbala na povery, ktoré sa hovorili – Vidieť Rím a zomrieť. Naopak sa z tej cesty veľmi tešila a ukázala nám mnoho krásnych fotografií a porozprávala nám kopu zaujímavých zážitkov.
Krátko po tejto návšteve Ríma nám zavolala, že sa chce rozlúčiť, pretože ide na operáciu žlčníka, akoby mala predtuchu, že sa už medzi nás nevrtáti. Ešte som jej povedala, že nech sa nebojí, veď sa uvidíme a prídeme ju pozrieť do nemocnice.
Žiaľ krátko po operácii dostala mikroembóliu na následky ktorej zomrela ako 53 ročná a tak vyhaslo naše rodinné Slniečko.
Nadika bola na všetko pripravená a tak doma nechala nachystané všetky potrebné doklady, akoby tušila, že sa už nevráti.
Bolo to naše milé a nežné Slniečko, na ktoré nikdy nezabudnem.
