Začalo sa to dávno, keď sa prvý krát ako osemročná ocitla v skupine detí v gospelovej kapele. Zúril ešte komunizmus, takže to bolo aj trochu riskantné, ale láska k spevu zvíťazila a napriek tomu, že z nej mama chcela mať flautistku (ona flautu doslova neznášala), začala tam spievať. Presvedčila ju totiž vedúca kapely, že na spev má talent, zaujímavú farbu hlasu a že ju v skupine chce ako speváčku. Súhlasila. Ocitla sa tak medzi skupinou dovtedy pre ňu neznámych rovesníkov, ktorých tiež bavila hudba. Spoznala tam mnohých a medzi nimi bol aj On. Večne pojašený extrovert, so zmyslom pre humor (neskôr pochopila, že šlo prevažne o zosmiešňovanie druhých) a tak bolo samozrejmé, že bol idolom všetkých dievčat, napriek tomu, že nebol krásavec, no sebavedomie mu nikdy nechýbalo.
Spočiatku jej imponovala jeho veselá a pojašená povaha, až kým si nezobral na mušku práve ju. Či už kvôli vlasom, ktoré musela mať podľa svojej mamy krátke až po strednú školu, z čoho si on patrične uťahoval a nikdy nezabudol zahlásiť, že jeho vyvolená musí mať dlhé vlasy. Vedel, že sa jej páči a o to viac sa stala terčom jeho ironických poznámok. V zime, keď nosila čiapku, tak ju nikdy nezabudol vyhodiť až na vysoké okno, odkiaľ si ju sama nemohla dať dolu, ale našťastie sa našiel vždy nejaký obetavec, ktorý jej pomohol.
Vedel veľmi dobre, že sa jej páči a o to viac ju zraňoval. Niektorí jej hovorili, že, nech si z jeho výstrelkov nič nerobí, veď „co se škádlívá, to se rádo mývá“. Veľmi sa však mýlili. Objektami jeho záujmu boli sebavedomé a dostatočne extrovertné dievčatá, ku ktorým ona nepatrila. Pre neho bola skôr "neviditeľná“, priemerná obyčajná baba, proste vlastne nikto.
Dievčatá sa okolo neho motali jedna radosť a jemu to imponovalo. Ona si čím ďalej tým viac uvedomovala, ako je pre neho „vzduch“ a ešte aj kvôli pridruženým zdravotným problémom aj nezaujímavá, bez perspektívy mať niekedy vlastné potomstvo, po čom on veľmi túžil.
Čas neúprosne bežal ďalej a pôvodná skupina sa rozpadla.
Ona pod vplyvom zaslepenej lásky dala návrh, že by sa mohlo pokračovať s mladšími a On sa stal vedúcim kapely, keďže mal talent na skladanie krásnych piesní a textov.
Pokračovala teda nová gospelová kapela s mladšími. Z ďaleka si už však ona nemala možnosť zaspievať ani to málo, čo predtým, viac sa venovalo mladším a On mal medzitým svoju vlastnú samostatnú gospelovú skupinu, kde sa naplno mohol realizovať, no ona však pre svoju „neviditeľnosť“ nedostala absolútne ani len možnosť niečo ukázať.
Nuž aj tak to chodí ...
Prestala si pod vplyvom jeho správania k nej úplne veriť v speve no a aj ako žena, že by mohla niečím na sebe zaujať, aj preto za krásnu sa nikdy nepovažovala. Láska je však slepá a ona si stále myslela, že ešte nejaká nádej tu je, že veď možno sa zmení, veď snáď to nie je s ňou až také beznádejné ... Mýlila sa, nič také sa nestalo, ba práve naopak. Rozhodla sa preto teda urobiť hrubú čiaru a odísť. Veď i tak už sa blížili jeho zásnuby a svadba, tak by sa len zbytočne trápila.
Urobila teda to, čo si predsavzala a jednoducho jedného dňa na nácvik vôbec neprišla a tým sa to pre ňu skončilo.
On sa oženil so svojou vyvolenou, myslela, že budú bývať tam, odkiaľ On pochádza, ale dokonca sa prisťahoval do mestskej časti, kde práve ona bývala, čo nečakala.
Narodili sa im tri deti, na čo bol samozrejme patrične hrdý. Ju to naopak bolelo a trápilo, keď si to uvedomila, že ona by mu nikdy nemohla dať rodinu.
Obmedzila teda úplne akékoľvek kontaktovanie s ním a tak sa to všetko skončilo.
Nuž nie každý príbeh končí happyendom. Alebo, že by sa jej nakoniec predsa podarilo nájsť šťastie? Ktovie, možno raz ...
Prosim o pochopenie pre zrusenie diskusie k tomuto clanku, nakolko sa tam vyskytli nie najslusnejsie prispevky niektorych diskutujucich. Vdaka za porozumenie.
