Často som sa ako malý drobec držala jeho vysokých bezpečných nôh a mala som pocit, že je ten najmocnejší človek na svete, s ktorým sa nemusím ničoho báť.
Myslím, že každý, aj keď si to nechceme možno priznať občas potrebujeme zažiť tento pocit aj ako dospelí.
Ockovo náručie v dospelosti časom nahradí náručie životnej spriaznenej duše – manželskej mužnej polovičky a princa v jednej osobe a po tom predsa túži každá princezná, keď s Božou pomocou sa stane manžel pre svoju princeznú spriaznenou dušou a získa si jej srdce a hlavne dôveru. Ja už len musím dôverovať, že Pán mi pomôže nájsť toho správneho ochrancu.
Obdobne by to malo byť aj v našom vzťahu k Bohu.
Viem je to veľmi ťažké a priznávam, že aj pre mňa. Rovnako aj ja sa musím učiť po malých krôčkoch dôverovať, že všetko to, čo sa v mojom živote deje má nejaký zmysel – význam a že Pán vie, prečo to tak má byť, aj keď ja tomu v danej chvíli nerozumiem a často to bolí.
Stojí to veľa námahy, ale verím, že aj mne, tak ako vám sa to raz podarí.
Prajem všetkým vám krásny deň v bezpečnom náručí nášho nebeského Ocka.
