Vraj som vtedy spala a len jedným očkom som sa na Teba pozrela /žmurkla/ a znovu zaspala. Veľmi si sa smial, že si mi asi za dlhší pohľad nestál. Vôbec Ti nevadilo, že nie som chlapec a bol veľmi hrdý na maminu a pyšným ockom, ktorý si chránil svoje dve dievčatá (mamku a mňa), neskôr aj sestru a bráška. Vždy som netrpezlivo čakala každý deň podvečer, keď zaštrngajú Tvoje kľúče a zjavíš sa vo dverách, zoberieš ma na ruky a vystískaš a potom sa so mnou (a neskôr aj mojimi súrodencami) začneš hrať. Naplno si sa nám venoval. Spolu sme prežívali krásne chvíle a i tie ťažšie, pri ktorých si vždy pri mne stál, boli sme si navzájom oporou.
Mal si nás, svoju rodinu veľmi rád bol si výborným ockom.
Nikdy nezabudnem na to, ako si nás baby a dokonca aj bráška zaúčal do tajov varenia a pečenia (bolo to Tvoje veľké hobby), na Tvoje žarty, na naše spoločné prázdninové zážitky a vôbec na všetky tie krásne chvíle s Tebou.
Aj v týchto novembrových dňoch si spomíname na Teba, je to pätnásť rokov, čo si Ťa Pán povolal k sebe.
Je mi veľmi ľúto, že si sa nedožil mojej maturity a potom promócie a nemohol si v tých krásnych chvíľach pri mne stáť.
Dodnes nám všetkým stále veľmi chýbaš a často na Teba všetci myslíme.
Chcem sa Ti poďakovať za všetko, Tvoju lásku, starostlivosť a pomoc s akou si sa o mňa staral aj s maminou a ako si mal rád celú našu rodinku.
Nech Ti Pán dá večné odpočinutie a verím, že sa raz spolu tam v Nebi stretneme.
