fotografia so stretnutia JPII. s mladými
Keďže väčšina ľudí si predstavuje život v kúrii a vôbec v Cirkvi ako príliš smutný a nudný, pokúsim sa vám ukázať na pár príbehoch, že tomu tak nie je. Keď sa mi pred asi dvoma rokmi dostala do rúk milá knižka anonymného autora, ktorý zozbieral anekdoty a vtipné príbehy z Vatikánu, z ktorých sa mnohé aj šírili ústnym podaním, veľmi som sa potešila. Keďže autor je anonymný, túto knižku vydalo Karmelitánske nakladateľstvo pod názvom – Stalo sa vo Vatikáne.
Mnohé príhody som však poznala aj také, ktoré v tejto knižke nie sú, tak sa vám pokúsim aspoň trochu z nich tu priblížiť.
Možno si poniektorí z vás spomenú na vynikajúceho pápeža Jána XXIII. (Angello Roncalli), ktorý bol pápežom v rokoch 28.10.1958-3.6.1963 (Blahorečený bol v roku 2000). S ním sa spájajú nasledovné príhody: Hneď po zvolení nového pápeža Jána XXIII. priviedli do „kaplnky sĺz“ v blízkosti Sixtínskej kaplnky, aby si odložil kardinálsky odev a prezliekol si bielu pápežskú kleriku. Pre túto príležitosť sú vždy pripravené tri kleriky – malá, stredná a veľká. Ján XXIII. sa však nevošiel ani do tej najväčšej, takže ju museli rozpárať a rozšíriť. Zatiaľ čo sa ju ceremoniári snažili špendlíkmi a ihlami aspoň trošku prispôsobiť jeho postave, pápež si s úsmevom povzdychol: „ Je vidieť, že si krajčíri podľa všetkého nepriali aby som sa stal pápežom.“
Počas svojho pontifikátu Ján XXIII. mnohokrát opustil Vatikán, čo dovtedy nebolo zvykom, aby navštívil chorých, a väzňov, aby spoznával rímske farnosti a aby si vykonal púť do Assisi a do Loretta. Stal sa tak prvým putujúcim pápežom dvadsiateho storočia. Jeho nasledovníci v tom pokračovali. Rimania preto Jána XXIII. nazývali “(Svätý) Ján za Hradbami“, alebo podľa známej whisky „Johnie Wallker“.
Spomienku na svoj úsmev zanechal aj pápež Ján Pavol I. (Albino Luciani), ktorý bol pápežom s najkratším pontifikátom a to len 33 dní v auguste-septembri 1978, potom náhle zomrel. (Minulý rok sa začal proces jeho blahorečenia) Na neho si spomínajú vo Vatikáne s nasledujúcimi krátkymi príhodami: Po svojom zvolení Ján Pavol I. plný dojatia povedal prítomným kardinálom: „Nech vám Pán odpustí, čo ste mi to urobili“.
V deň svojho zvolenia tento „pápež úsmevu“ večeral s kardinálmi. V priebehu večere ho španielsky kardinál požiadal o dovolenie zapáliť si cigaretu. Ján Pavol I. na to odpovedal: "Áno, ale len biely dym."
Asi najznámejší bude pre vás pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla) s tretím najdlhším pontifikátom trvajúcim od 16.10.1978-2.4.2005. ( V súčasnosti prebieha proces jeho blahorečenia a možno aj priamo svätorečenia). Bol nezabudnuteľný svojim humorom, láskavosťou a dobrotou. Aj o ňom kolujú rôzne humorné príhody:
Záľuba Jána Pavla II. v lyžovaní a športovaní vôbec bola všeobecne známa. Ako kardinála a krakovského metropolitu sa ho jeden novinár opýtal, či nie je príliš nedôstojné, aby kardinál lyžoval. Karol Wojtyla mu na to odpovedal: “Pozrite sa, u nás v Poľsku sa to považuje za niečo bežné. Uvážte, že polovica poľských kardinálov bežne lyžuje“, doberal si novinára. ( V Poľsku boli totiž v tom čase len dvaja kardináli: Karol Wojtyla a poľský primas, známy „oceľový“ kardinál Stefan Wyszynski.)
Ján Pavol II. vďaka svojmu ľudskému prístupu a schopnosti ihneď nadväzovať dialóg si získal všeobecnú priazeň, ako ináč taktiež aj rehoľných sestier, ktoré k nemu húfne začali chodiť na audiencie. V priebehu jednej audiencie sa jedna vysoká a silná sestra (že by to bola abatyša?) radovala: „Hurá! Už dvanásť krát som mu mohla ruku pobozkať “.
Ján Pavol II. raz prijal na audiencii monsignora Francesca Gioiu, ktorý sa v tom čase len nedávno stal biskupom v Camerino-San Severino Marche. Pretože vedel, že bol kapucín a teraz ho videl bez brady, s úsmevom mu povedal: „Kapucín bez brady je ako auto bez poznávacej značky.“
Keď už sme u tej brady, spomeniem, ako sa Ján Pavol II. stretol s monsignorom Gianim Danzim, generálnym sekretárom správneho úradu, pár dní pred jeho biskupským svätením, ktoré mu mal práve Ján Pavol II. udeliť. Tento rímskokatolícky kňaz nosil bradu, ako je obvyklé u kňazov východného obradu. Pápež na to vtipne zareagoval: „Kto vie, či bude vysviacka bradatého kňaza latinského obradu vôbec platná?“. Na to monsignore reagoval tým, že si okamžite oholil bradu. (Na doplnenie: Pápeži pôvodne taktiež nosili bradu. Posledným bradatým pápežom bol Inocent XII. - 1724-1730.)
Ján Pavol II. bol známy aj svojim veľmi bezprostredným a spontánnym vzťahom ku všetkým no hlavne k deťom a mladým. Pri svojej prvej pápežskej návšteve v rodnom Poľsku navštívil aj istú škôlku, kde sa s ním deti mohli porozprávať a klásť mu otázky. Jeden chlapček sa ho spýtal: „Bil si sa aj Ty s ostatnými chlapcami?“, na to mu pápež odpovedal: „Samozrejme, že áno, dokonca aj s dievčatami.“ Dalšie dieťa sa ho opýtalo: „Máš rád špenát?“, pápež mu odvetil: „No keď mi ho dajú, tak ho pekne zjem.“ Isté nezbedné copaté dievčatko sa ho na záver opýtalo: „Páčia sa Ti dievčatá s copami, alebo bez ?“, na to jej pápež s úsmevom odvetil: „Páčia sa mi aj copami aj bez.“ a pohladil ju a pohral sa s jej copíkmi.
Toľko teda aspoň zopár anekdot spoza vatikánskych múrov. Snáď vás to aspoň trochu zaujalo, potešilo a dodalo trochu dobrej nálady, či úsmevu.
