Chodník má dve vetvy. Jedna začína v Gloggnitzi, druhá v Payerbachu. My sme sa vybrali z Gloggnitzu, kde sa dá parkovať na veľkom parkovisku pri stanici. Z nejakého dôvodu bolo mesto vyzdobené. Na stromoch sa hompáľali červené srdiečka.
Minuli sme zámok a vystúpali sme na nevysoký hrebeň. Je tam malebná krajina.
Z hrebeňa sú pekné výhľady na Schneeberg.
Za dedinou Klamm sa pri chodníku objavujú prvé viadukty. Sú impozantné.
Hneď prvý je dokonca poschodový!
Trať bola otvorená v roku 1854. (Pre porovnanie, prvá konská železnica na Slovensku bola otvorená v roku 1840 a prvá parná lokomotíva prišla do Bratislavy z Viedne v roku 1848.) V dobe výstavby trate viacerí inžinieri pochybovali, že lokomotívy dokážu vyjsť do "závratnej výšky" čosi cez 900 metrov nad morom, v ktorej sa nachádza stanica v Semmeringu, a že budú v tejto výške schopné prevádzky. Toto a všemožné ďalšie údaje sa návštevník dozvie z tabulí, ktoré sa nachádzajú pri chodníku.
Najväčším mostom na trati je viadukt cez Kalte Rinne.
Niektoré viadukty boli v 20-tom storočí spevnené betónom. (Napravo sa v dvoch zruboch nachádza minimúzeum.)
Jedna z vyhliadok so zakvitnutými stromami.
20-Schilling Ausblick. Tento pohľad bol Rakúšanom dobre známy. Videli ho zakaždým, keď platili 20-schillingovou bankovkou.
V roku 1998 bola Semeringská železnica zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ide o nádhernú technickú pamiatku a vhodné je naplánovať si výlet tak, že jedným smerom pôjdete pešo a naspäť vlakom. Tak si vychutnáte nielen fantastické viadukty, ale aj množstvo menších tunelov medzi nimi.
V súčasnosti sa buduje obrovský tunel, ktorý pôjde popod Semmering. Tento tunel výrazne skráti čas cesty, ale cenou bude strata pôžitku z jazdy cez krátke tunely a viadukty.
