Človek ako každý druhý, či tretí. Zoznam autorových rubrík: Turistika, Drobne prihody, Reálny socializmus, Cestovanie, U susedov, Súkromné, Nezaradené
Počuli ste už spievať Číňanov? Poznáte aspoň jedného jediného čínskeho speváka, či speváčku? Nie je predsa možné, aby medzi tými miliardami obyvateľov východnej Ázie nebol ani jeden, ktorý by sa nevyrovnal spevákom z Európy, či Ameriky. Napriek tomu si nespomínam, že by som nejakého počul v rádiu. Lenže pri browsovaní po Internete človek nájde všeličo. Mne sa podarilo na YouTube nájsť Teresu Teng.
Dnes sa nám tu objavil ďalší rebríček porovnávajúci univerzity z celého sveta a, kupodivu, slovenské školy sa v prvej stovke, ani v druhej, tretej ... neumiestnili. Lenže úroveň vysokých škôl zodpovedá tomu, s akými financiami tieto disponujú a aké podmienky majú na svoj rozvoj. Aby som nezaťažoval čitateľa suchopárnymi číslami, ponúkam zopár obrázkov z areálu jednej univerzity kdesi v cudzine. Nebude to univerzita v USA, či vo Veľkej Británii. Obrázky sú z univerzity v "rozvojovej krajine".
Vcera som dostal e-mail od kolegu, Slovaka, ktory sa obzera po praci na juhu Afriky. Zasiel na konkurz kdesi v Zimbabwe a ponukli mu pracu ako "senior lecturer" za 2100 USD na mesiac. Cisteho. Ked bol prekvapeny, ze "chudobna rozvojova krajina" ponuka tak dobry plat, povedali mu, ze vysokoskolski pedagogovia maju vyssie vzdelanie ako poslanci v parlamente, a preto maju aj "logicky vyssi plat". Samozrejme, takato sprava je pre nasincov irelevantna, pretoze Zimbabwe je "zaostala rozvojova krajina", zatial co Slovensko je "vyspela demokracia" ... :-?.
Nie je to tak dávno, čo parlament slovenskej republiky prijal zákon, ktorým bolo cudzím štátnym príslušníkom umožnené získať naše občianstvo. K tomu títo cudzinci nepotrebovali trvalý pobyt na našom území. A ani prijatím nášho občianstva nestrácali to občianstvo, ktoré už mali. A čo sa stalo? Všimli ste si, že by voľajaký štát zareagoval na túto našu právnu normu? Asi nie. Ani pes po nás neštekol, čím dali všetky dotknuté (=ostatné) štáty najavo, akú váhu prikladajú našim právnym normám.
Pred pár týždňami som sa vracal nočným vlakom z výletu. Cestoval som z Prahy do Bratislavy. V kupé bol so mnou Čech, Angličan a Kórejčan. Angličan a Čech vystúpili v Pardubiciach, respektíve v Přerove, a tak som sa po zvyšok cesty rozprával s Kórejčanom. Prešli sme viacero tém, mňa však zaujímali najmä otázky viery.
Každé mesto je čímsi zaujímavé. Niekde človeka očarí moderná výstavba, inde historické pamiatky. Voľakde majú veľkú čínsku štvrť, inde parky, nádherný hrad nad mestom... V Aucklande ma zaujali sopky. Týčia sa uprostred obytných štvrtí a z každej je iný pohľad na najväčšie mesto Nového Zélandu.
Pred tromi rokmi som videl v kine úžasný film. Film o transvestitoch, odborároch, o láske, o nepochopení a o tolerancii, avšak v prvom rade film o záchrane malej anglickej manufaktúry na výrobu obuvi. Človeku sa ani veriť nechce, že bol natočený podľa skutočného príbehu.
Za deň sa toho dá prejsť dosť. Najmä keď si človek trochu privstane. Jeden krásny augustový deň, pred 17 rokmi, som vo Vysokých Tatrách prešiel okolo 45 kilometrov s prevýšením 3000 metrov. A to som sa ešte flákal pri zbieraní čučoriedok. Ale ako k tomu prišlo?
Prezentujem tu zopár drobností z putovania z Ostrova nad Ohří do Teplic, ktoré som absolvoval v júli, léta páně 2003. Aj keď sú Čechy osídlené hustejšie ako Slovensko, dá sa v nich vybrať výlet úplnou divočinou. Nuž a najdivšou krajinou som šiel hneď na začiatku tohoto výletu. Nad Jáchymovom som zablúdil, zišiel som zo značky, a šplhal som sa hore potokom uzučkou dolinkou. Kamene sa mi viklali pod nohami, míňal som vchod do starej banskej štôlne a preliezal som rozsypanú hrádzičku starého tajchu. A ako som tam kdesi podliezal spadnutý strom, vetvy ma zbavili zbytočnej príťaže a zvesili mi fľašu. Ďalej som šľapal nasucho.
Pešia turistika je moje hobby. Pochodil som toho dosť (viď http://www.math.sk/knor/GIF/mapa.gif). Nuž a teraz sa chcem s Vami, milí čitatelia, podeliť o skúsenosti z výletu, ktorý sa mi do pamäti zapísal ako najväčšia hlúposť, najväčšia streštenosť.
Chcem sa podeliť o svoje zážitky z peších výletov po svojej vlasti. Veru tak. Len už mesiac rozmýšľam o tom, ako začať. Ak by som rozmýšľal ešte týždeň, tak sem už nikdy nič nedám. A preto som sa rozhodol napísať pár útržkov, čo mi chodia po rozume.
