Človek ako každý druhý, či tretí. Zoznam autorových rubrík: Turistika, Drobne prihody, Reálny socializmus, Cestovanie, U susedov, Súkromné, Nezaradené
Občas sa stane, že nie je na večeru uvarená klasická polievka. Pre taký prípad sú v skrini v kuchyni nakúpené sáčkové. Ja obľubujem pikantnejšie, tak kupujem najmä tie. Lenže syn má rád všetky ostatné. Dnes práve nastala tá situácia, že sa varená polievka dojedla a syn bol odkázaný na sáčkovú. Prišiel do kuchyne, otvoril skriňu a začal sa hrabať v igelitke s polievkami. Svoje snaženie komentoval: "Kari, kari, kari ... zasa kari ... to je už horšie ako spam!"
Už ste videli ako sa stavia lietadlo? Mne sa to podarilo. Bratranec ho staval spolu s pár ďalšími ľuďmi na povale jedného rodinného domu. Kúpili si nákresy od voľajakej českej firmy a potom zapratali všetky kúty poohýbanými preglejkami. Vyzeralo to úžasne.
Mám rád cigánsku (rómsku) muziku. Spomínam si, ako som pred mnohými a mnohými rokmi putoval po južných Čechách a zavítal som aj do Českého Krumlova. Išiel som predmestím, kde boli staré, ošarpané domy. Bývali tam Cigáni (Rómovia). Jedna žena si doma spievala. Mala otvorené okno, a tak sa ulicou rozliehala smutná, ťahavá pesnička. Oprel som sa o múr a započúval som sa. Nádherný zážitok.
Koncom júla som bol na turistike v severných Čechách. Tretí deň výletu som kráčal cez rozťahanú dedinu Velký Šenov, keď som si v jednej záhrade všimol zaujímavé súsošie. Skladalo sa z postavy akéhosi svätca, na ktorého sa zo strán pozerali dvaja anjeli. Zdalo sa, že ide o barokové sochy. Všetky tri postavy boli čudesne pokrútené ... vypadali dobre. Avšak najviac ma upútal reliéf, ktorý bol dole na podstavci.
Voľakedy pred 8 rokmi, v septembri, som putoval Slovenským Rudohorím. Volovskými vrchmi. Vyrážal som z Prešova a na túre som bol už tri dni. Noc ma zastihla kdesi za Panským vrchom. V hustej smrečine som si z pliec zhodil krošňu, zjedol som skromnú večeru, sardinky s chlebom, a núdzovo som nocoval.
Prečo majú Detvanci tak krátke košele, že chlapom nad opaskom trčí pupok? To bolo tak...
Raz za týždeň absolvujem cestu autom do Bratislavy. Idem po starej seneckej ceste, dobre pred šiestou, aby som sa vyhol zápcham a agresívnym vodičom. Napriek tomu sa na ceste aj skoro ráno nájde dosť "pirátov". Je to iba náš problém, alebo sa predpisy porušujú všade vo svete?
Kde bolo, tam bolo, býval som voľakedy v Petržalke. Nie v tej starej štvrti plnej rodinných domčekov. V paneláku. Najprv v jednoizbovom byte v dlhočiznom "čínskom múre", neskôr vo vežiaku. Zakaždým mal dom aspoň 12 poschodí.
Pred viacerými rokmi, keď bol ešte syn malý, sme sa prešli krížom cez Cerovú vrchovinu. Vyštartovali sme zo Šomošky a skončili sme v Jesenskom. Bol to pekný výlet, no najviac mi z neho utkvela v pamäti debata v Hajnáčke.
Pred piatimi rokmi som sa na opačnom konci sveta stretol s nádhernou dievčinou. Akosi sa stalo, že som bol ubytovaný v bungalove s troma izbami, pričom v jednej bývala sekretárka katedry. Slečna, ktorá ma priťahovala od prvého okamihu.
Pred časom som kdesi na opačnom konci sveta strávil nádherný večer. Traja Slováci sme zavítali na návštevu k Novozélanďanom. Tam sme sa stretli s Izraelčanom Ezavom a s Číňankou, ktorú všetci volajú Daisy (Sedmokráska).
Je taká anekdota o cestovaní vlakom z Karlových Varov do Tokia a späť. Poznám ju už roky, no netušil som, že ju niekedy zažijem. Ale život ponúka nádherné príbehy...
