Jednej zimy, bolo to už dávno, som sa ocitol v Španej Doline. Je to nádherná dedina s pekným kostolom, poschodovými baníckymi domami a s okolím, ktoré je posiate šachtami a haldami. No najväčšou atrakciou je kryté schodisko, ktoré sa ťahá od námestia ku kostolu. Je poriadne vysoké.
Prišiel som na námestie a začal som stúpať po schodoch. Motal sa tam starší pán s dvoma poriadne veľkými taškami. Posúval ich zo schodu na schod a fučal pri tom ako parná lokomotíva. Tak som sa ponúkol, že mu tie tašky vynesiem nahor.
Nakoniec nezostalo pri schodoch. Tašky som mu odniesol až do domu, ktorý stál za kostolom, a v ktorom ten pán býval. Pozval ma dnu. Ukázalo sa, že je akademickým maliarom a v dome má zriadený ateliér. Mal tam krásne obrazy. Zaujal ma jeden, ktorý bol akýsi iný. Bol maľovaný trochu inakším štýlom, ako ostatné, a celý bol pomaľovaný strechami.
- Čo je to?
- Dubrovnik.
Nato sa rozrozprával. Hovoril vynikajúco po Slovensky, a pritom to bol etnický Srb pochádzajúci z Chorvátska, z Dubrovnika. Srbsko-Chorvátsku vojnu mi opísal z úplne iného, zo svojho, pohľadu. Prekvapilo ma, že "pravda" môže mať toľko podôb. Popri tom, ako rozprával, som sa pozeral na obraz mesta a predstavoval som si, ako to tam vypadá...
_________________________
Začiatkom júna tohoto roku som sa dostal do Chorvátska. Po prvý krát v živote. Týždeň som býval v meste, o ktorom som sa dozvedel pred rokmi v Španej Doline. Jeho historické centrum je nádherné. Je obohnané mohutnými hradbami, v ktorých sú dve historické brány.
Západná
a východná.
Dnes má mesto aj severnú bránu. Keď pred ňu vyjdete, otvorí sa Vám takýto pohľad na hradby.
Spätný pohľad od mohutnej veže, umiestnenej v severozápadnom cípe hradieb.
Celé historické centrum sa dá obísť po hradbách. Severozápadná veža opevnenia, tentokrát fotená z hradieb.
Hradby stoja na skalách, ktoré sa dvíhajú z mora.
Aj tento obrázok je fotený z hradieb. Vzadu je kopec Srd (405 m) s pevnosťou, ktorú postavil Napoleon.
Samé strechy. V ľavej časti obrázku je katedrála s vežou.
Avšak väčšina kostolov má zvony vo vyvýšenom štíte.
Starý prístav. Za ním vidno východnú bránu mesta.
Ten istý prístav z opačnej strany.
V meste je veľa honosných budov. Zaujali ma dve. "Rector's Palace", v minulosti sídlo vlády
a "Sponza Palace", v ktorom je historický archív. V prízemí sú rieto budovy renesančné, hoci na poschodí majú gotické okná.
Hlavnou triedou je Placa, Stradun (fotené od Sponza Palace na západ). Naľavo sa nachádza patricijská časť mesta s mohutnými kostolmi a palácmi. Táto časť má poriadne kľukaté uličky. Napravo od hlavnej triedy sú štvrte plebejcov.
V tejto časti sú veľmi úzke, no priame, uličky,
ktoré často tvorí schodisko.
Jeden deň som sa vybral na kopec Srd. Jeho vrchol bol zahalený v oblakoch, preto som odfotil mesto zo svahu.
Pohľad spod Bosanky. Mesto ako na dlani.
