Južne od Viedne, necelé dve hodiny jazdy autom od Bratislavy, leží národný park Hohe Wand. Je to neveľká náhorná plošina, ktorá vystupuje asi 400 metrov nad okolitý terén. Dobre ju vidno z diaľnice A2. Na križovatke Wiener Neustadt West treba z diaľnice zísť a ďalej stačí držať sa hnedých šípok s nápisom Hohe Wand. Za Stollhofom pôjdete na Maiersdorf a v Zweiersdorfe môžete auto odstaviť. Na začiatku dediny je väčšie záchytné parkovisko.
Prezul som sa do turistických topánok a vyrazil som do lesa. Keďže som si nedával pozor a rakúske značenie nie je tak dobré ako naše, tak som trochu zablúdil. Ale po chvíli som sa zorientoval a trafil som na Springlessteig. To je chodník, ktorým sa ide na ferátu. Červeno značený chodník sprvu stúpa mierne, no čoskoro sa zdvihne a vlezie medzi skaly. Ešte stále sa ide lesom, a preto človek privíta každú možnosť obočiť k výhľadom. Z jedného vidno nielen dolu na dediny, ale aj na skalnú stenu. A to presne na miesto, kam som mieril.
Wildenauersteig ide hore puklinou, ktorá je v strede obrázku. Potešilo ma, že som sa mohol takto zorientovať, pretože odbočka zo Springlessteigu k feráte nie je poriadne vyznačená. Dá sa však nájsť. Je len pár metrov od zvislej skalnej steny a chodník je vyznačený červenými puntíkmi. V podstate ide popod skalnú stenu.
Zo skaly visia horolezecké laná a kúsok za nimi už vidno kramle feráty. Nástup je dosť divoký, takže človek veľmi rýchlo získa pomerne presnú predstavu o tom, čo ho čaká.
Na Internete sa človek dočíta, že táto feráta je obtiažnosti D. To znamená, že na jej prejdenie je dobré mať so sebou nejaké to istenie. Napríklad ferátový set. Videl som síce borca, ktorý to šiel bez akéhokoľvek istenia, dokonca nemal ani len prilbu, lenže on tam nebol prvý krát. Vravel, že pred rokmi, keď bol mladší, celú ferátu prešiel za 8 minút. Ja som však liezol hore navlečený do ferátového setu, usilovne som prehadzoval karabíny z kramle na kramľu, sem-tam som fotil, a tak mi to trvalo dlhšie. Oveľa dlhšie. Skoro hodinu.
A tu už máme komín.
Pohľad nadol spod komína. Keďže je feráta takmer zvislá, zhora padajú kamienky uvoľnené turistami. Naozaj je vhodné mať na hlave aspoň cyklistickú prilbu.
A tu sme už v komíne. Hore vidno kúsok neba.
Vrch komína je zavalený balvanom. Mohutnejší človek sa ním sotva prevlečie. Preto sa odporúča vziať si so sebou lano, na ktorom si vytiahnete za sebou ruksak. To je trocha komplikované. Radšej som si vzal vrecový batoh len s minimom vecí a dúfal som, že sa s ním na chrbte akosi tou špárou prevlečiem. Nuž áno, prevliekol som sa. Ale ako som sa pchal hore, čosi ma tlačilo na hrudi. Hore som zistil, že to bol fotoaparát. Trochu som ho pomasíroval.
Pohľad do komína zhora.
Nad komínom feráta už nie je tak zaujímavá. Ešte stále je pekná a zo skaly je nádherný výhľad, ale už to akosi nie je ono. Zhora je feráta označená tabuľkou na borovici, no nepredpokladá sa, že by ju ktosi šiel smerom nadol. Ani by sa nemal kde vyhnúť ľuďom, ktorí lezú nahor.
Pár metrov severovýchodne od miesta, kde feráta ústi na náhornú plošinu, je vyhliadka. Nádherne z nej vidno najkrajšie časti Wildenauersteigu. V strede dolnej časti obrázka je vstup do komína.
Nuž, tak to bol Wildenauersteig. Nádherná feráta, ktorá umožňuje aj bežným (hoci primerane vybaveným) turistom dostať sa na miesta, ktoré by boli bez kramlí prístupné iba horolezcom. Čo myslíte, stálo by za to, aby sa podobne sprístupnili najkrajšie časti Vysokých Tatier?
Poznámka 1. Viac informácií a najmä topografický nákres trasy možno nájsť na rakúskej stránke bergsteigen.
Poznámka 2. Feráta Wildenauersteig sa dá obísť chodníkom Turmsteig, ktorý je značený modrými puntíkmi. Podľa stránky bergsteigen má tento chodník obtiažnosť 2+, čo je však trocha nadsadené.
Súvisiace články:
SME 21.09.2012: V Tatrách chcú sprístupniť turistom Gerlach aj Lomnický štít.
